Netrpezlivo som sa tešil na Drásala, nech si s ním konečne vybavím minuloročný nevybavený účet. Odjazdený čas ma práve dvakrát nenadchol. Je pravda, že som nemal bike v poriadku a bolo dosť teplo. Kondička tiež nič moc. Ale aj tak.
Idem teda na druhý pokus. Problémy s bikom a kondičkou som už viac-menej vyriešil, ostáva len počasie, ktoré neovplyvním a ktoré môžu organizátori vybaviť.
V piatok poobede meškáme, stresujeme sa ale konečne makáme do Holešova. Na hraniciach pred Sudoměricami nám slovenský colník robí problémy. Asi ho vytočila Citrónová bezstarostná nálada. Berie papiere od auta a hrá sa na vysoko znepokojenú zložku štátu, teda orgánu. Už sme rozmýšľali, že žiadny Drásal nebude. Nervy si vydrásame už na hraniciach a zadarmo. Keď si colník Citróna dostatočne "vychutnal", vrátil doklady od auta tak sme rýchlo makali na českú stranu. Tam sme sa popýtali, čo máme urobiť s bikami, aby nám nerobili problémy pri návrate cez hranice. Aby to nebrali ako lopaty. Dobrosrdečný český colník, ktorý trošku pripomínal Michala Tučného, nám poradil, aby sme spísali na papier čestné prehlásenia o tom, že si vezieme biky na preteky a blablabla. Vybavené a ešte dodžubávame Citróna, že sa nechoval k slovenskému colnikovi dostatočne submisívne. :-)
Do Holešova sme prišli asi o pol deviatej. Svetla ešte dosť, odprezentovali sme sa, kukám do tašky, čo nám zabalili. Ty vole, dve tričká, to tu ešte nebolo. :-) Carbosnack, nejaké propagy, drásalovské bony. Strašne som sa tešil, že tam bude aj čelenka, ktorú som dostal minulý rok aj s fľašou. No nič, hádam bude nabudúce.
Read more: Drásal 2003