Salzkammergut 2007
alebo
Asi som na tie kopce ťažký.

Nechcem sa opakovať, kopec pozitívneho som už spomenul v reportke z roku 2004, keď sme si s Citrónom "vychutnali" mokrý ročník Salzkammergut 2004.

Takže to skúsim skrátiť. Kondične som sa na túto akciu pripravil najlepšie ako sa dalo, teda som sa cítil dobre. Strach som mal len z toho, v akej forme ma ten maratón zastihne.

Tohtoročný príjazd do Dolomitov vyzeral dosť katastrofálne. S Jarom a Tónom sme vyrazili už v stredu ráno, veď počasie v Dolomitoch je nevyspytateľné a chceli sme si pred pretekmi ešte trochu zajazdiť. Pršať začalo už niekde medzi Viedňou a Grazom a s rôznou intenzitou lialo až do večera. Nevadí, aspoň nám poriadne umyje bajky :-) Keď sme sa ale blížili ku Cortine a na kopcoch bol čerstvý sneh, začali sme rozmýšľať, či nebolo lepšie zobrať lyže. Na passo Valparola ukazuje teplomer 2,5 °C, v kempe 4,5 °C, na vrcholoch okolitých kopcov sneh, z neba sa valia prúdy vody, no, pekne sa to začína.

Pôvodne som na tento maratón ani nemal v pláne ísť. Nakoniec z toho bola príprava na inú akciu, tak som to zobral štartové číslo namiesto Zuzky, ktorá sa asi zľakla a pustila do gatí. Či vlastne do gatiek. Ktovie. :-) 
Barbaru moje číslo so Zuzaniným menom tak pobavilo, že mi začala hovoriť Zuzi a veľmi chcela, aby som štartoval spolu s ňou v zelenom (ženskom) koridore. Reku, ak mi požičia nejaký rúž a náušnice, tak by som možno aj išiel. Ale  kto bude potom odbíjať dotieravých talianov, ktorí zrejme nie sú prieberčiví? :-) Nalial som si do flaše Vineu s tým, že na občerstvovačkách budem piť vodu, džús alebo niečo také. Aby som stále nepil to isté. Do jedného vrecka foťák, do druhého náhradnú dušu a v treťom budem voziť dlhý dres. Jedlo netreba, postačia občerstvovačky.

Pred rokom sme v Šalgovciach začínali sezónu. Išiel sa 6 kilometrový okruh s jedným asi 800 metrovým kopcom. Vtedy sme mali výhodu, že sme práve prišli zo sústredenia v Chorvátsku, kde sme najazdili veľa kilákov a kopcov. Teraz je sezóna v plnom prúde a je to iné. Formu má už kde-kto. Usporiadateľ Peter Rihay z CK Piešťany v 8. kole SP Masters zväčšil okruh na takmer 13 kilometrov, čím sa do pretekov dostalo veľa kopcov medzi Svrbicami a Radošinou a potom z Radošinej po Šalgovce.

Priblížila sa opäť jedna z akcíí vrcholov mojej jarnej časti cyklistiky. V tomto roku by som však tú moju prípravu cyklistikou príliš nenazýval. Napriek veľmi miernej zime a skorému nástupu teplejšieho počasia, ktoré poskytovali rozumný priestor na jazdenie som sa potýkal s technickými problémami, ale hlavne so zdravotnými. To spôsobilo mnohé pauzy v začatej príprave a potom samozrejme aj pomalé naberanie výkonnosti. Občasné krátke výjazdy na bicykli nemohli viesť k normálnemu rastu formy, aspoň u mňa. Predsa však sa mi podarilo najazdiť zopár kilometrov, ktoré mali byť zárukou pomerne bezproblémového zdolania maratónskej, tristopätnásť kilometrovej trasy.

Po týždňovej prestávke pokračoval seriál pretekov SP Masters 7. kolom pretekami jednotlivcov v Čachticiach. Organizátor využíva hustú sieť ciest na Myjavských kopaniciach a každý rok postaví inú trať. Tentokát to bol opäť nájazd z Hrachovišťa do Kostolného, potom asi kilometrový kopec a po zjazde novinka, vpravo stúpaním až k hlavnej ceste v Hrašnom a nasledujúci padák dolu a opäť kopec na Babulicov vrch. Odtiaľ k vysielaču pri Myjave, na križovatke vpravo a štátnou cestou na Hodúlov Vrch a potom dolu do Kostolného. Tieto hoci náročné preteky sú medzi cyklistami obľúbené a bolo nás tam hodne cez stovku. V kategórii nad 50 rokov nás štartovalo 17 spolu asi s piatimi nad 60 rokov a prvý krát v histórii aj so štvoricou cyklistov v novovytvorenej kategórii nad 65 rokov, ktorí mali absolvovať iba jeden okruh.

Ešte v sobotu večer po Viva maratóne 2007 som telefonicky vyzvedal od Rasťa, ako vyzerajú predpovede počasia na nedeľu. Hlavne ma zaujímal vývoj prúdenia vetrov. Lebo ak by malo fúkať tak, ako v sobotu, tak prídeme do BA až v pondelok. Ak vôbec.

Lenže predpovede hlásili, že vetrisko sa vybujačilo dostatočne v sobotu a na nedeľu bude len mierny, premenlivý vietor. Viac nám nebolo treba. Na nedeľné ráno sme sa teda s Jurom a Mišom dohodli, že o siedmej na raňajkách sa stretneme a potom vyrazíme.

Tak ako v minulosti tak aj tento rok sme sa  zúčastnili Viva maratónu do Jasnej.Chcem  sa s Vami podeliť o skúsenosť aj keď nie moc dobrú ale snáď budete v budúcnosti opatrnejší.

Predpovede počasia nám aj tento rok naháňali hrôzu. Keď som Peťovi poslal mailom varovanie Slovenského HydroMeteorologického Ústavu, že najbližších 24 hodín môžeme očakávať na celom území Slovenska lokálne búrky s krúpami, zmohol sa akurát na jednu výstižnú vetu s jednou dobrou nadávkou.

Mne tiež nebolo všetko jedno. Ale jediným pozitívom bolo, že ak by už malo pršať, tak bude aspoň teplo. Teda aspoň nejaký posun oproti minulému roku.

Cesta do Hlohovca tento rok prebehla bez potiaží. Na čele peletónu išiel motorkár s energickým rozhodcom Bachratým a táto dvojica prinútila všetkých dodržiavať dohodnuté tempo 30km/h. Pred Hlohovcom sa cyklisti snažili dostať na čelo balíka, ale dva kruhové objazdy to aj tak všetko pomenili. Najmä ten za mostom. Rozhodca na motorke išiel vpravo aj s čelom ale Lipovský si to namieril skratkou vľavo a ľavá polovica balíka za ním. Pri kasárňach motorkár postupne pridával až rozhodca zapískal na píšťalku a motorkár odišiel vpred. Tempo zrazu poľavilo a zaplnili sme výpadovku na Piešťany. Za odbočkou na Topoľčany sa už išlo do plných. Začiatok na kopec Jašter sa išiel dosť rýchlo, úspešne som zaháňal chmúrne myšlienky „čo budem robiť hore“. Držal som sa v strede prvého asi 40 členného balíka. V polovici kopca som vedel že sa udržím, tak som začal poľavovať a ustupovať dozadu. Takmer som na to doplatil, pretože na záver sa riadne pridalo. Vyšlo mi to akurát. V zjazde som sa vrátil do stredu balíka, kde sa kopce po odbočku na H. Otrokovce vyletovali taker bez roboty