Tento názov som nezvolil náhodou. Tohtoročná porcia kilometrov, keď pár dní pred akciou som prelomil tisíckilometrovú hranicu, mi nedávala veľké šance na pohodovú jazdu akou by mal správny karpaťák byť.
Ráno na štarte svietilo slniečko, prišiel nás odštartovať  aj cyklo-pauzujúci Ivan Červenka, účasť bola vyše 30 ľudí. Krásny úvod jedným slovom. Tak hurá do toho.

Príbeh začínajúceho cyklistu
Od kúpy cestného bicykla v júni tohoto roku som pomaly zakusoval cyklistický chlebík, väčšinou však do práce a späť. Uvažoval som aj o prázdninovej ceste do Komárna. Po neuskutočnenom Turčianskom amatérskom triatlone, mi prišla celkom vhod ponuka na nesúťažný Karpaťák. Aj keď tých skoro 200 km mi pripadalo skoro nezvládnuteľných bez náležitého tréningu, veď sám som sa na bicykli cez 100km ani nedostal. No myšlienka zúčastniť sa napriek všetkému vo mne stále dozrievala. V sobotu pred podujatím, som si vyskúšal hrádzu za Gabčíkovo od nás z Lužnej, čo som nameral na rovných 80km. Skúsenosť však bola otrasná, lebo fúkal hrozný protivietor a samozrejme pri ceste nazad. Neviem, prečo, ale myslel som si, že malá píla je iba do kopca, tak som to skúšal ťahať iba na veľkej a skoro som sa zodrel. No dal som to celé cez 3 hodiny. Po tejto skúsenosti som veľmi pochyboval o svojej účasti. Kolega Robo Juhás, veľký cyklista, moje pochybnosti zmietol zo stola, s tým, že som urobil viacero začiatočníckych chýb a hlavne, že pôjdem na Karpaťáku v balíku, čo bude ďaleko ľahšie, takže to v pohode zvládnem. A tak som sa s roztrasenými prstami prihlásil. Na moju radosť sa podobne rozhodol aj Vlado Bilík. Bolo skoro rozhodnuté...

Priateľ Roman Rybanský ma nahovoril na účasť na „nesúťažnej“ cyklotúre okolo Malých Karpát, ktorú každý rok organizuje Amatérsky športový klub Pezinok alias SportReport. Začína sa v Pezinku pri odbočke na Babu. Rozcvičkou je práve tá Baba, nasleduje trasa Malacky – Rohožník – Buková – Trstín – Vrbové – Bradlo – Brezová pod Bradlom – Bukovec – Jablonica – Trstín – Červený Kameň – Modra – Zochova chata. Celková plánovaná dĺžka bola 195 km. Potom sa, samozrejme, treba dostať späť do Pezinka – ďalších asi 12 km. Väčšina trasy má charakter hore-dolu, prípadne hore-hore-hore-fuj-dolu-dolu-dolu. Aj keď som v živote prešiel vyše 100 km iba zo tri razy (moja typická hranica je 70-80 km), povedal som si, skúsim to, veď podľa rozpisu je priemerná rýchlosť jazdy 20 km, to za 10 hodín musím zvládnuť.

Do rozpisu pretekov SP Masters boli dodatočne vložené dva preteky v Šuranoch. Do uzávierky tohoto článku nebolo jasné, či to budú dve kolá alebo etapový pretek, pretože v propozíciách na oba preteky sa zhodne píše 17. kolo SP Maters. Prvý deň bola na programe časovka jednotlivcov v dĺžke 20 km na 6,5 km okruhu na okraji mesta Šurany.

 

Prvý deň, v sobotu 4.8.2007 nás čakali preteky v časovke jednotlivcov vo Veľkom Krtíši. Pred pretekami som sa bol rozjazdiť a bol si prejsť trať. Ani som nechcel ísť až po otočku, ale silný vietor do chrbta ma tam dofúkal. Späť to už bolo horšiel. Už som sa začal obávať, že nestihnem štart. Stále hore kopcom a proti vetru. Keď som išiel už naostro, takmer mi nestačili prevody. Hrubá /12 a 13 takmer celú cestu a maximálna rýchlosť 64 km/h. Prvých 10 kilometrov mi trvalo niečo cez 12 minút. V polovici úseku som stretol déčkarov a už bolo vidieť že jasným víťazom je František Ostracký (CK Piešťany), pretože bol iba pár sto metrov za Vogelom

V dňoch od 5.8.2007 do 12.8.2007 sa konajú v Českej republike MS v OC kde sa dostali do reprezentácie aj dvaja Pezinčania Michal Fraňo a Matej Pilka. 

Termínovo blízka akcia Trnava-Rysy 2007 mi umožnila spojiť túto akciu v tomto regióne tak, že som nemusel ísť do Tatier dvakrát.

Takže som sa vo štvrtok výdatne rozjazdil :-) a v piatok tých 300 km v nohách nechal v kľude odpočívať. Bol som dosť zvedavý, či vôbec budem na tomto 210 kilometrovom maratóne s prevýšením cez 2700 metrov fungovať. Na štarte v Zakopanom, inak kúzelnom mestečku, som postretával kopec známych tvári. Kto by to bol povedal, že si na preteky trúfne aj bývalý exminister financii. Aj si náš Jožko Bedrúň pleskol po pretekoch v aute po hlave, že prečo sme mu nepovedali, že to bol Mikloš, „žeby ho pózval na Báňu“. :-)

Jubilejný 30 ročník Nonstop cyklojazdy Trnava-Rysy 2007 som si nemohol nechať ujsť. Najmä, keď si celú trasu trúfol absolvovať aj Milan. S Andrejom sme boli teda za SportReport traja. Ďalší sa možno pripoja o rok. :-)

Tento ročník sa presunul takmer o mesiac skôr, čo spôsobilo, že deň je predsa len dlhší ako v strede augusta. Nič to však nemenilo na skutočnosti, že sa ráno vstáva a štartuje za tmy. Vlastne, úplne taká čierno-čierna tma to zase ráno o 3:50 nebola, keď sme si to šinuli smerom na Hlohovec. Spolu s nami sa na cestu vydali aj tri babenky. Odvaha im teda nechýbala. Ale veď keď nebudú vládať, sadnú do autobusu a dajú si oraz. Ivan Škodovka si na trasu trúfol a to mal v nohách tento rok len 700 km. Vraj néni problém. S trochou taktiky a piva to nejako zvládne. :-)

Po rovinatých etapách konečne prišli na rad kopce. Dňa 29. júla sa konalo 14. kolo Slovenského Pohára Masters v cestnej cyklistike na 28 kilometrovom okruhu Sokolovce, Svrbice, Orešany, H. Otrokovce, Tepličky, Koplotovce, Jalšové, Sokolovce. Okruh začínal dvojkilometrovým stúpaním do Svrbíc, potom nasledovalo šesť kopcov po Tepličky (z toho dva takmer kilometrové) a po zjazde na št. cestu Hlohovec-Piešťany ešte desať kilometrov roviny, mierne proti vetru zľava do cieľa.

Dňa 22. júla pokračoval seriál pretekov Slovenského Pohára Masters v cestnej cyklistike 13. kolom v Dubovej pri Modre. Usporiadatelia z PR Sport Bratislava vytýčili trať na 22 kilometrovom rovinatom okruhu Dubová, Častá, Štefanová, Budmerice, Modra, Dubová. My sme mali absolvovať tri okruhy a naši súpútnici déčkali dva okruhy.