Prší, ráno, 12 stupňov Celzia. Na parkovisku pri pivovare Schwechater mi volal Peter, že či idem jazdiť. Pýtal som sa ho, ako vyzerá predpoveď. Vraj pršať má, len tento front a potom už len fučák. Vravím, mu, že sa mi nechce ísť a Peťo na to definitívne uzatvára, že je zbytočné ísť, zmokneme, prechladneme a ešte dostaneme vlka, takže sa na to vysereme. OK.
Balím sa a vravím Milanovi aj Jozefovi, že nejdem.

Lenže.

Päť sekúnd chýbalo Mariánovi Valáškovi do prekonania vlastného traťového rekordu z roku 2006 víťazovi 5. kola Trnavskej Cyklistickej Ligy Generali 2007, v časovke jednotlivcov. Preteky sa uskutočnili v stredu dňa 16. mája 2007 o 17:00 na 13,3 kilometrovej trati: Šintava, Vinohrady n/Váhom, kopec pred Dvorníkmi otočka a späť. Pretekov sa zúčastnilo 31 cyklistov i napriek neustálej hrozbe dažďa od Malých Karpát. Ja som vyrazil z domu až o 16:30 hod. a plnou parou so severozápadným vetrom v chrbte som makal do Serede. Zapísal som sa Lacovi Dubošovi do štartovnej listiny a mal som ešte 20 minút do štartu. Predo mnou štartoval 16-ročný kadet Jakub Bukovčák (AB Sereď) a za mnou Karol Lipovský. Plán bol jasný: ja dobehnem Bukovčáka a Lipovský mňa.

CK Nitra usporiadali kritérium ako 4. kolo SP Masters v Komiaticiach. Vybrali pekný, takmer úplne vodorovný okruh so štyrmi pravým 90 stupňovými zatáčkami a jedný esíčkom asi 100 metrov pred cieľovou čiarou. Dve strany boli dlhé asi 800 metrov (na jednej z nich bol cieľ) a dve kratšie. Sumárne mal okruh 2,2 km. Tridsať metrov za páskou bola prvá zákruta. Veľmi dobre vyzametané zatáčky umožňovali prechádzať ich veľkou rýchlosťou. Nafukovačka ponad cieľovú pásku, parkovacie priestory, blízkosť bufetov, divácka kulisa, rozhodcovia v novučičkom priestrannom prívese, dobre zabezpečená trať, to všetko vypovedalo o správne smerovanom úsilí usporiadateľa. Od 11:30 hod. s malým meškaním oproti rozpisu, na okruhu súťažili mládežnícke vekové kategórie. Nechýbali zástupcovia klubov z Maďarska.

V chladnom a veternom počasí sa v stredu 9. mája 2007 uskutočnilo 4. kolo Trnavskej Cyklistickej Ligy Generali 2007 na trati: Nižná, Kátlovce, Dechtice, Chtelnica, Nižná – 15,5 km. Dopoľudňajšie daždivé počasie a 15 oC na teplomeri odradilo mnohých od účasti a na štart na kopci medzi Nižnou a Kátlovcami sa postavilo iba 26 cyklistov. Po úvodných kilometroch už za Kátlovcami unikol Marián Valášek peletónu. Karol Lipovský však bol pripravený a doskočil k nemu. V balíku sa išiel sa tvrdý terezín pri krajnici a Pašek v osamotenej diere chytil defekt na obe kolesá a zlomil barany. Ešteže za ním išiel jeho syn, ktorý mu dal druhú dušu.

Konečne mám po pol roku deň dovolenky. Spojila som tak víkend s jedným sviatkom a tým pádom mám štyri voľné dni. To je radosti! Plánujeme s Jankom nabehať na bicykli minimálne 200 km a zavŕšiť tak moju prvú tohoročnú cyklistickú tisícku. Plánovať sme mohli... Zo štyroch dní tri prepršalo a tak sme namiesto na bicykloch sedeli na oslavách, návštevách alebo s priateľmi na číne. Ale aj tam bolo dobre... :-)

I napriek daždivému rannému počasiu v prvú májovú nedeľu, tešil som sa na 3. kolo SP Masters v Suchej nad Parnou, ktoré poriadal CK Olympik Trnava. Na kriťákoch som nebol veľmi úspešný, tak hádam sa to podarí v pretekoch jednotlivcov. Trať viedla zo Suchej do Košolnej cez Dlhú, D. Orešany, H. Orešany späť do Suchej. Dĺžka okruhu 22 km. Cieľová rovinka bola dlhá asi 600 metrov a neustále mierne stúpala. Dopoludnia patrila trať mládežníckym kategóriám.

Šela maratón 2007
alebo
vďaka za ten dážď.

Týmto poľnohospodárskym výkrikom som sa nechcel rúhať cyklistickému patrónovi ale si uľaviť za tohtoročnú Šelu. Keby nepršalo, tak by som došiel do cieľa špinavejší, ako baník po šichte.

Na miesto štartu na námestí sme sa vydali z parkoviska pod Helfštýnom. Od rána som meditoval nad tým, ako sa na dnešné preteky oblečiem. Nakoniec som to vyriešil dvoma pármi ponožiek, dal návleky na nohy, kraťasy, klimatex, krátky dres, dlhý letný dres a na to ešte dlhý jesenný dres. Kým sme zliezli dole, tak som sa v tom celkom slušne zapotil. Tak išiel dole jesenný dres. Dal som ho do vrecka na chladnejšie chvíle. Keď bude zima, lepšie ho mať v zálohe ako nemať.

Moje tohtoročné cyklistické účinkovanie v Talianku, neďaleko strediska Cortina d‘Amplezzo, kde sa tento prestížny maratón už 20 rokov organizuje, bolo oproti minulému roku prechádzkou ružovou záhradou. Mám tým na mysli, že sa neopakovala žiadna minuloročná nepríjemnosť: nespadol mi bicykel zo strechy auta, ani som sa na maratóne nespálil a ani ma nevytrápil obávaný Passo Giau. Toho roku som šiel do známeho prostredia a dôkladne som sa pripravil po fyzickej, psychickej aj technickej stránke.

Rozhodol som sa správne. Bola to moja premiéra na tejto akcií. Stretla ma síce aj smola, do posledného okamihu som nevedel či na akciu pôjdem a keď som rozhodol ísť, nevedel som, či si zajazdím. Napokon som si maratón aj prostredie talianskych álp dokonale užil a neostáva ma nič iné len odporúčať ďalším nadšencom cyklistiky. Ale pekne poporiadku.

Konečne nastal dlho očakávaný deň, 21. august a Rasťov „Karpaťák“. Predčasne som sa zobudil o piatej ráno a na moje nemilé prekvapenie som začul neželané klopkanie na okno. Nuž, začneme namokro, pomyslel som si. V rannom zhone sa mi nepodarilo nájsť pláštenku – začína sa to nie najružovejšie. Našťastie, s blížiacim sa plánovaným štartom dážď ustupoval. Po ceste na štart ma zastavili neznámi chalani v aute. Podľa oblečenia a bicykla, usúdili správne, že ich dovediem na plánované miesto začiatku tradičnej akcie. U Luboša Drahoša sa pomaličky schádzala asi dvadsať členná skupina vytrvalcov. Ešte posledné telefonáty a pomaličky sme sa vydali na dvestodesať kilometrov dlhú trať. Akcie som sa zúčastnil prvý krát, no dobre som vedel čo ma bude čakať. Mojou hlavnou motiváciou bolo prežiť ničím nenahraditeľné pocity jazdy v pelotóne s kamarátmi i s cyklistami, ktorých som doteraz nepoznal. Tohto ročná sezóna sa mi celkom vydarila, takže na druhej strane som sa nemienil šetriť a kopčeky si pekne vychutnať. Len aby som to „neprešvihol“.