Igor ma už minulý rok lanáril, aby som podporil aktivity študentov a pedagógov z gymnázia na Vazovovej ulici, ktorí prepadli orientačnému športu a organizovali (okrem iných) aj verejné preteky v orientačnej cyklistike so štartom v Rači.
Hoci som z Igorovho rozprávania vedel o čom to asi je, predsa len sa mi nejako veľmi nechcelo a ani som tam nešiel. Toho roku sa však začal angažovať aj Bobo a tak som sa nakoniec rozkýval i ja.

Pre úplne neznalých problematiky len stručne: ide o preteky po lesných chodníčkoch a cestách (nesmie sa z nich zísť), kde je úlohou čo najrýchlejšie nájsť v danom poradí vyznačené kontroly. Kontroly majú väčšinou tvar visiacich lampiónikov, sú pri nich klieštiky, ktorými si označíte prislušnu kolónku v tlačive, ktoré vozíte pripevnené na bicykli. Ďalší \"hardware\", ktorým sa musíte vybaviť je mapník, kovový otočný stojan na mapu, ktorý si pripevníte na riadidlá (a prestanete vidieť na cyklokompík). Organizátori ho požičiavali za poplatok 30 Sk. Mapu, podľa ktorej idete pretek, dostanete minútu pred štartom a tak si vymyslieť optimálny postup vlastne nie je kedy. O to vačšia je to potom sranda.

Niekedy pred mesiacom mi prišla mailom pozvánka na MTBO poriadanom v Rači. Prihlásili sme sa s Jurom minulý rok ale nakoniec sme dali prednosť cyklovýletu v Karpatoch. Nie je to ďaleko, priestor nad Račou poznám asi dosť dobre takže by nemal byť problém s orientáciou. Niekde predsa musím začať. A kde, ak nie rovno doma? Tak som ešte týždeň pred termínom skúsil nahovoriť Jura M. Veď už niekoľkokrát spomenul orientačnú cyklistiku tak hádam bude viac naklonený si to tiež skúsiť. Tak sme sa teda nakoniec dohodli, že pôjdeme obaja.

V jedno sobotné mrazivé ráno (10 hodín) štartujem hore nad kúpalisko. Juro tam už je a zrejme sa už zaregistroval lebo v rukách tríme nejaký ružový papierik s gumičkou a nevie čo si s tým má počať. Neviem mu poradiť, som tiež rovnaký greenhorn a netuším na čo to môže byť. Veď nám to hádam vysvetlia. Organizátorka medzitým vyrevúva pokyny (tlampač mimo provoz) a pýta sa, či nemá niekto čendžnúť (rozmeniť) stovku.
O chvíľu som sa zaregistroval aj ja a tiež neviem, čo mám robiť s gumičkou a tým papierikom. Mapník som po chvíľkovom maturovaní namontoval na rajdy a zisťujem pritom, že v žiadnom prípade nebudem vidieť na tacháč. Potom si poviem, že to je aj tak jedno. Hlavne budem asi čumieť na mapu a jazdiť (a tlačiť bike :-) nadoraz.

Pre veľký úspech sme si s Citrónom znovu zopakovali jazdu do Gabčíkova. Prvé dni v týždni nedávali veľké nádeje na dobré počasie ale už vo štvrtok začalo počasie krásnieť. Tak sme sa teda vo štvrtok dohodli, že si znovu vyrazíme na tréningový výlet. Skúsim zavolať Rasťa a Jura. Uvidíme, či prídu. V piatok o 11 však dobehli obaja a prišiel aj Miro, tieňový Rasťov sparingpartner.

Pár minút po 11 vyrážame teda smerom na Gabčíkovo. Citrón zavolal Kántryho a ešte jedného kamoša a v Hamuliakove sa pridal ešte jeden. Takže sme boli v dosť hojnom počte. Prvé zábery na hrádzi boli dosť mierne. Dokonca ma Juro prekvapil otázkou, že sa nejako vlečieme. Nejako si to neuvedomujem, lebo minule sme išli rovnako pomaly a postupom času sme pridávali na tempe. Každopádne však ideme na poveternostné podmienky naozaj pomaly. Bicykluje sa ľahko a s obavami hlásim, že naspäť to už také jednoduché nebude. Juro ma chlácholil, že dnes vietor nebude, že je čistá obloha, vysoký tlak a podobne. Veď uvidíme. Prvá zástavka je ako minule v Hamuliakove. V krčme, reštaurácii či čo to tam je. Doslova cítim Rasťové otázky, prečo sa zastavujeme. Nemám odvahu mu vysvetliť, že je to prvá slopacia zástavka pre Citróna. To ešte Rasťo možno nevie, že určite bude chcieť chlastať aj vo Vojke. Tak sme si teda dali v Hamuliakove nejaké pivá, streky. Vyťahujem mapu a Rasťo sa diví už nahlas, že prečo stojíme, veď sme ešte nič neprešli. Pokecali sme si zážitky z minuloročných cyklomaratónov, popili, dopili a vyrazili. Malé pivo so mnou robilo zaujímavé pohyby a než som ten alkoholický opar rozjazdil, už znovu futašujeme po hrádzi.

Štvrtok - 28.3.2002

Koniec marca ma nehorázne potešil krásnym teplým počasím. Neváham ani chvíľku a rýchlo sa vypravujem do miestnych lesov prevetrať moju dvojkolesovú Svinku. „Kam sa vybrať?" Už sa mi nechce behať večne po tých istých cestách. Chcelo by to preskúmať konečne čosi nové, kam zatiaľ moja cyklonoha ešte nevkročila.

Ako sme ne/obhájili minuloročné posledné 5 miesto
(a obhájili brankársky titul.)

Piatok - 22. 3. 2002
Upršaný a hnusný deň nás vítal pred odchodom na medzinárodný hokejový turnaj, ktorého dejisko sa oproti minulému roku, presunulo z Tábora do Jindřichovho Hradce. Chaos v prípravách na odchod pokračoval aj s určením času odchodu, hoci sme si ho ujasnili v stredu. Nejako sme sa teda zliezli o 5 pred štadiónom. Ako posledný prišiel klasický Notorik a po jeho príchode sme sa chytro podelili do áut a vyrazili smerom k hraniciam. Okolo Malaciek už začalo slnko pekne zapadať. Kochal som ako pako a tak to Keťo vzadu nafotil, aby mi urobil radosť. Po pravej strane diaľnice míňame vybúraný kamión v rigole. Ľahol si na pravý bok.
Pred hranicami som ešte potreboval natankovať a aktivovať roaming. Zbytok posádky si nakúpil na pumpe hovadiny aby mali čo jesť cestou.

Citrón mi vo štvrtok zavolal, že či nepôjdeme v sobotu na tréning po hrádzi. Nebol som proti, tak som sa opýtal, či mu nebude vadiť, ak si zoberiem cesťák. No keď ho už mám, tak ho snáď aj využijem, no nie? Nerobilo mu to problém tak sme sa rýchlo dohodli.

V sobotu o 10 volá znovu, reku či ideme. Informujem ho, že či mu nevadí, že vonku prší. Síce už bolo po daždi ale nebolo isté, či sa znovu nespustí lejak. Tak sme to odložili na neurčito. O 12:10 mi volá a musím uznať, že už to na dážď nevyzerá. Tak si dohodneme stretko na Bajkalskej pri Rotunde. Ešte sa musíme vrátiť do jeho roboty, lebo má nejaké špice úplne voľné. Aspoň trochu ich dotiahnúť. Potom už môžeme vyraziť. Je 3/4 na 2 a jacháme popri prístave smerom k hrádzi. Na tých rozbitých prístavných chodníkoch a cestách nedávam poriadny pozor a schytávam tvrdé rany po jamách.
\"Kua, dúfam že nechytím defekt.\" nadávam a Citrón mentoruje, že mám dávať pozor. No to skoro hovorí. :-)

Rozospato pozerám z okna. Strašné… zase je vonku pekne. Nesluší sa sedieť doma za pecou. A pritom koľko roboty by sa doma našlo … Zdá sa, že robota opäť počká. Pomaly sa staviam na boľavé nohy. Lýtka mám akési stuhnuté po včerajšom bicyklovaní. Treba ich rozchodiť. Ani kolená sa nechcú veľmi ohýbať. Celé sú drevené. Chrbát ma pre zmenu bolí z lavórovitej, vyležanej postele. Aj ten treba rozchodiť. Aj krk ma bolí z toho istého dôvodu. Žeby aj ten bolo treba rozchodiť? Hmmm, raz darmo, staroba je strašná! :-)

Bežky 10.2.2002 Krahule - Skalka
Keďže v zime, ak je sneh, sa nedá dobre jazdiť na bicykli, už pred pár rokmi som sa nechal zlákať bežkami. Na Pezinskej Babe je upravovaný okruh o ktorý sa stará zopár fanatikov a tak podmienky ná tréning mám dobré. Po prvý krát som bol na Bielej stope v roku 2000 a v krásnom prostredí a počasí sa mi to veľmi páčilo. Vlani som sa tiež zúčastnil, ale nedostatok snehu a nedávna choroba ma riadne vytrápili natoľko že som prišiel na konci štartového poľa. 
Tento rok za skvelých snehových podmienok som však cítil že by to mohlo byť dobré. Takže som sa prihlásil na dlhú trasu. Nečakané oteplenie však zasa skomplikovalo organizáciu akcie ako aj moju formu. Predsa len som 3 týždne nestál na bežkách takže som si želal aspoň pekné počasie. Okrem mňa sa prihlásili z našej partie aj Miro Pilka, Luboš Drahoš, Medard Feder, Juraj Haluška a Gabika Podhorová. Takto sme aj prišli do Kremnice na registráciu.

Motto turnaja:
Hokej je krásný pořád, ženy podle toho, jak pijeme!

Už mesiac pred Vianocami sme vedeli, že pôjdeme na hokejový turnaj do Českej republiky, do mesta Uherské Hradište (alternatívne Zlín). Mali sme hrať s organizátorom turnaja SK (Sací Komando) Mladcová, ICE Bears a s policajtmi zo Zlína. Favoriti boli asi ICE Bears a od nás sa mohlo čakať čokoľvek. :-)
Trošku sme zmenili filozofiu zostavovania teamu a tento turnaj bude test, či je to správny smer. Ale o tom neskôr.

Najprv sme sa tam museli nejako dostať. Problém bol odvoz Martina z Trnavy lebo nemal ako ísť. Tak sme sa predbežne dohodli, že sa cestou z Blavy stavíme pre neho. Až v piatok poobede mi zavolal, že predsa len pôjde autom.
Aj tak sme išli nakoniec v sobotu ráno diaľnicou popri Trnave smerom na Trenčín, kde za Novým Mestom nad Váhom odbočíme na Uherské Hradište. Celé sa to ukázalo, ako zlá voľba. Na diaľnici v okolí Piešťan už bola cesta zaviata snehom a v jednom úzkom pruhu sa autá zoraďovali ako vláčik postupujúci sotva 60-80 km/h. Dokonca sme jedných nešťastníkov míňali, ako zišli z diaľnice do priekopy. Opatrnosť bola na mieste. V duchu som sa klepal nad prejazdnosťou cesty smerom na colnicu keď z tejto chabo upravovanej diaľnice zídeme. Nakoniec aj tak bolo. Cesta bola neodhrnutá a išli sme po poloujazdenom snehu pomaly na colnicu. Celý čas som sedel na zadnom sedadle a veľmi dobre cítil, ako zadná náprava "pláve" po snehu. Mal som, ako sa vraví "úzke srání". Konečne colnica a po chvíli pokračujeme ďalej. Na českej strane bola cesta upravovaná v rámci možností. Bolo to lepšie ako na slovenskej strane ale stále sme jazdili po snehu. Volá Filip a objasňujeme situáciu.

fAko to začalo?

Náš pokladník a spoluorganizátor Juro sa dohodol s istou partiou podobných bláznov ako sme my, že si vzájomne skrížime hokejky a tak porovnáme svoju výkonnosť. Stretnutie sme si dohodli na jeden sobotný večer a aby sa nám to aspoň tak ešte na druhý deň nejaký termín.

Sobota 17. 11. 2001

Ako to pokračovalo?

Tak sme sa teda s chalanmi dohodli na technických detailoch ohľadne dopravy, času, miesta stretnutia, odchod a podobné volovinky. Ešte som sa bál, že sa zase zopakuje scenár z Tábora a znovu mi bude zle od žalúdka. Nič také sa nekonalo a načas čakal pred starým zimákom. Nakoniec som sa dohodol, že pôjdem s Keťom v aute a zoberieme brankára Roba z Pétržky. O 20 minút už futašujeme von z mesta do Banskej Bystrice cez Nitru. 
trochu oplatilo tak ešte na druhý deň nejaký termín.