Členovia Piešťanského Tlapa teamu (a možno aj ďalší) usporiadali minulý rok celkom zaujímavý maratón, bol poňatý trochu turisticky, čo sa mi páčilo a jeho trasa prechádzala zaujímavými pasážami Považského Inovca. Vtedy som sa ho zúčastnil a neľutoval som. Tento rok bola trasa dlhého maratónu upravená, nebola plánovaná "tursitická" prestávka na Duchonke a tiež profil trate sa mi zdal náročnejší. Príhlásil som sa teda naň a spolu s Timom a Tomášom sme v horúce sobotné ráno vyrazili do Piešťan. Keď píšem horúce niečo tým naznačujem. Minulý rok som sa v Banskej Štiavnici takmer uvaril a závod som nedokončil (podaktorí vtedy skončili s dehydratáciou v nemocnici...). Trochu som sa obával, či tých 85 kilometrov a okolo 2000 výškových metrov nebude v takom počasí na mńa príliš. No veď uvidíme. 

15.6.2002 - Bratislava-Jasná 301 km, 11. ročník
Po Vezikuláku ďaľšia akcia na rade bol tento maratón. Ako partia sa ho zúčastňujeme pravidelne a tak som presne vedel, čo ma čaká. Podarilo sa mi nahovoriť aj troch nových členov. Netrpezlivo som sledoval počasie, reku nech nezaprší, nemám to rád. Prvý z novačikov vypadol Bobo, ktorý sa odrovnal na extremebike maratóne. Počasie nakoniec vyšlo, ba dokonca bola horúčava.
Deň pred maratónom sme sa dohadovali, čo a ako a nakoniec som ja a Luboš Drahoš šli na štart na bicykloch z Pezinka. Ostatní sa spoľahli na autá a na Zlaté piesky prišli po nás. Musím sa priznať, že nočná jazda na Zlaté má svoje čaro. Ešte noc, bezvetrie a vcelku teplúčko, na svahoch Karpát nasvietené dedinky... Veľmi dobre to vplývalo na moju psychiku.

8.6.2002 Pezinok, 2. ročník
8.6. sa konal druhý ročník maratónu. Oproti prvému ročníku sa zmenila trasa. Podľa môjho názoru k lepšiemu. Menej sa tlačilo, viacej jazdilo, aj keď celkovo je to trasa náročnejšia.
Ďalšia zmena bola v tom, že za posledné tri dni riadne napršalo a trať bola blatistá. Zďaleka to nebol Horal, ale aj úseky čo sa dali vyjsť na biku sa stali nevyjazditeľnými a miernejšie úseky sa šli tiež ťažšie. Skrátka osobne som neveril že niekto pôjde dve kolá.
V deň pretekov ráno pršalo. ž som sa začal zamýšľať či sa vôbec oplatí štartovať. Našťastie o 9. prestalo pršať a tak som sa obliekol do bikového a šiel na štart. Počasie silne poznačilo účasť a prišli len pravoverní. Na dlhú trasu (2 kolá) sa prihlásilo hádam 6 či 8 ľudí... Klobúk dolu. 
 
Štart bol o cca 10.10. Vyrážali sme na asfalte ale hneď sme zabočili do terénu. Zvolil som miernejšie tempo lebo som očakával že to ešte bude drina. Prvý kopček za nami a čakalo nás krátke stúpanie kde treba tlačiť. Už som nažhavil foťák. Pomaly som vytlačil bike a hurá prvý zjazdík. Veru, blato spôsobilo že to bola kĺzačka. Našťastie bezproblémová. Nasledovalo kríženie hlavnej cesty a stupák do vinohradov. Na tento stupáčik som sa tešil ale blato spôsobilo že som tlačil. Aspoň bol čas na ďalšie foto. A nasledovalo technicky náročné stúpanie na Cajlanskú homoľu. Ako je popísané v trase ide sa krásnymi úsekmi ale po daždi je to celkom náročné. Balík sa potrhal a každý bojuje sám so sebou. 

Na tieto preteky som sa spočiatku tešil, ale s blížiacim sa termínom štartu som bol čoraz nervóznejší. Ani neviem, či ma viac mátalo nešťastie z minulého roka alebo strach z rýchlych presunov po asfalte, kde som sa dosť bál to rozpeckovať. Lakte a kolená si veľmi dobre pamätajú ako chutí lízať tvrdý asfalt. Raz ma tam vtedy vynieslo. Len, len, že som to zvládol... V piatok, deň pred pretekmi som večeral nejaký prívarok a dve vajcia. Nie vlastné... :-) Keď som ich jedol, behali mi hlavou rôzne myšlienky, čo to spraví s vetrami. Reku, keď bude treba, vytiahnem na trati aj nešportové ťahy. Len nech vietor nefúka zozadu...

V sobotu ráno nás už vezie náš nehrajúci kouč do Duchonky. Z Hlohovca cez Ripňany je to veľmi zaujímavá, technická cesta. Húpačky, zákruty, makom olemované polia. Pekné to bolo. V protismere nás míňa nejaká škoda 105 s cesťákmi na streche a bliká sprisahanecky na nás. ;-)
"Asi tiež idú na nejaké preteky." smejeme sa.
Pred Duchonkou sme zastavili, malý Marek neocenil tú pestrú jazdu a bolo mu dosť šoufl. Tak sme zatiaľ s Jurom pofotili Topoľčiansky hrad, resp. to, čo z neho zostalo a vyrazili sme do samotného dejiska pretekov.

Ešteže sme prišli medzi prvými a mohli zaparkovať na normálnom parkovisku. Na prezentačke sa ma slečna pýta na doklad o zaplatení. He, voptimistka! Si myslia že v dobe E-bankingu budem stepovať na pošte so šekom, ako nevoľník. Nekompromisne som trval na tom, že to bolo hradené prevodom a basta. Nakoniec povedala O.K. a už si s Jurom vykračujeme s igelitkami, ako mongoli po nákupe.
Počasie vyzeralo prijateľne, tak som sa rozhodol, že prezujem zadné koleso. S týmito traktorákmi by to išlo po suchom teréne dosť blbo. Vyťahujem nový plášť semislick Michelin Wildgrippen Country. Uvidíme ako to pôjde, žrebče. Ešte ma Juro trocha zahanbil, keď mi vysvetloval symboly šípiek na plášti. :-) Mňa - starého mazáka bude poučovať nejaký ani nie ročný MTB holobriadok?

Minuloročný prvý ročník Author Extreme Bike maratónu si možno kládol priveľké ambície a organizačne trochu zaškrípal. Lenže kopce Považského Inovca sú príliš velkým lákadlom, aby sa to nechalo len tak, nuž sa organizátori pochlapili a tento rok pripravili pretek, ktorý sa snáď dá len chváliť. No dobre, mierne ho pokarhám, čakal som konečne nejaké tričká, avšak mali ich len organizátori... Nevadí, možno o rok.

Na štart sa na poslednú chvílu dohlásilo množstvo pretekárov a tak to tam vyzeralo celkom husto. Čakala ich trať, ktorá podľa mapky na internetovej stránke organizátora doznala oproti minulému roku niekoľko zmien, zdá sa, že k lepšiemu. 

Po symbolickej minúte ticha za pretekára, ktorý to minulý rok neprežil (AEB 2001), sa o 10.00 vyvalila tlupa bikerov do kopcov. Čakalo na nás dlhé mierne stúpanie popri priehrade v Nemčekoch a chrbte severovýchodne od nej (nová čast trate) zakončená asfaltovým zjazdom do Kulháne a potom už staré známe škrabanie sa až pod Panskú Javorinu. Zdalo sa mi, že na niektorých úsekoch vynovili šotolinový povrch, takže stupáčiky boli o to ťažšie, ale inak sa po suchom a pevnom povrchu išlo výborne. Aj organizmy mali na zahriatie a nábeh na zvýšenú zátaž dosť času, pričom optimálna, nie veľmi vysoká teplota a vo vyšších partiách aj svieži vietor znižovali potenie na únosnú hranicu. Na pätnástom kilometri ma dobehol Bobo, predsa len, vyrážal zo zadných radov a ja som tentokrát makal už od zaciatku, takže to bol vlastne taký malý osobák, tak dlho sa udržať pred ním...

Po kladných recenziách na minuloročné podujatie sme sa nechali zlákať a spolu s Tomášom sme vyrazili na dvojdňovku do Popradu.
Jarná klasika, to znamená cestný pretek v sobotu a MTB v nedeľu. Vybrali sme si kratšiu trať na ceste (115 km) len tak na rozvičenie v sobotu a dlhšiu na MTB (70km). Keďže v piatok po dlhom, suchom a teplom počasí sa aj pod Tatrami rozpršalo, mali sme obavu o celkový úspech podujatia. Našťastie, v sobotu nás ráno privítalo síce zamračené ale aspoň nie daždivé ráno. Prekvapujúco vysoká teplota a hmla či opar nás potom neopustil celé dopoludnie.

Oficiálne otváram MTB pretekársku cyklosezónu v Topoľčiankach, neďaleko Zlatých Moraviec. Pôvodne som zamýšlal ísť na dlhú 96 km trať ale ako sa blížil termín, som si uvedomil, že preteky sú práve vtedy, keď mám alergickú sezónu. Nechcel som sa veľmi oslabiť, tak som sa prehlásil na krátku trať. Aspoň to skúsim využiť na porovnanie výkonnosti z minulého ročníka. Či som sa odvtedy aspoň trochu naučil remeslu. Rozumej, zrýchlil. :-)

Po minuloročných podozrivých ťahoch starých štruktúr rekreačného strediska Čaradice s organizátormi, keď nedodržali sľúbené dohody a iné veci, sa organizátori rozhodli pre radikálny rez a presunuli štart a cieľ do Topoľčianok. Myslím, že urobili dobre. Síce mohli miesto konania štartu označiť na cestách v Topoľčiankach výraznejšie a lepšie, ale to je len taký postreh. Kopa áut jazdila hore-dole kým sa miestnych neopýtali, kdeže to ten futbalový štadión je. Miesta na parkovanie tam bolo dosť. No bodaj by nie, na futbalový štadión sa už vojde slušné množstvo áut. :-) A keby aj náhodou nie, určite by dobre poslúžila aj blízka dostihová dráha.

Tak konečne otvorenie oficiálnej sezóny. Na môj vkus trochu nervózne. To je proste tak, keď chcete dovliecť na preteky aj rodinku, nech doma nesedia pred televízorom... Oficiálny štart pretekov bol o 9.00, ak by som mal nútiť decká vstávať o šiestej, tak si leda vyslúžim nenávisť na zvyšok víkendu, tak som volil kompromis a na cestu sa dal naozaj na poslednú chvíľu. Ešte že mám kamáratov čo ma odprezentovali. Aj tak to bolo celé len tak tak.
Ráno bolo krásne počasie, tých pár minút, čo som stál na štarte už "Oskar" začal fungovať, ale nejaké prehánky v noci boli, takže v lese to bude asi všeliaké.

Štart s miernym meškaním, prvý úsek na asfaltke dobre poslúžil na roztiahnutie peletónu. Ja sa nijako zvlášť neženiem, čo to pokecám s Bobom a skúšam techniku fotografovania za jazdy. Nuž čo, na hladkom asfalte to ide, v lese to bude horšie. Tak či tak, rozhodol som sa tento pretek pojať (už v duchu tradície) turisticky a fotiť, čo to dá.

Konečne za Machulincami vchádzame do lesa a začíname stúpať. Tento rok došlo ku zmene trasy, z profilu by som očakával, že to stúpanie na Inovec bude rozložené na dlhší úsek, teda i miernejšie. To len uvítam...

9.5.2002 - Schwechat, Rakúsko
Tentokrát to bol pre mňa úvod sezóny. Trošíčku skorý termín, ale dakedy treba začať. Prihlásili sme sa tam siedmi a nakoniec aj toľkí sme štartovali. Pred pretekmi som mal menšie extempore so včelou, ktorá mi pichancom do nohy a následnou alergickou reakciou optimalizovala tréning. Týždeň som sa nemohol obuť;-) Noha odpuchla noc pred štartom, tak mi už nič nebránilo ísť na štart.
Dorazili sme na miesto štartu dostatočne skoro, takže registrácia bola v pohode, aj čas na nachystanie bol dostčujúci. Poučení predchádzajúcim ročníkom sme sa natlačili dopredu na štart na takej 70 - 100 tej pozícii z takmer 1000 členného poľa. Počasie bolo veľmi slnečné, horúce a fúkal silný JV vietor. Tentokrát som nepochyboval, že sa budem spočiatku pohybovať vpredu. Akurát, že termín o mesiac skôr a počet najazdených kilometrov mi naznačovali, že predné pozície budem ťažko atakovať. O 9. hodine bolo odštartované a celé pole sa pohlo z areálu pivovaru smerom do mesta. 

S Rasťom sme sa v piatok dohodli na malom cyklovýlete. Netušil som, kade sa pôjde, výber trasy som nechal na neho. V sobotu som si zajazdil okolo Karpatov. Pezinská Baba, Lozorno, Stupava, Železná studienka, Červený kríž a domov. 88 kilometrov v celkom svižnom tempe. V nedeľu som bol udatne zmorený a veľmi sa mi teda nechcelo na ďalší výlet. Aj som si vravel, že to včas seknem keď to bude vyzerať na nejaký dlhý brutál.

Stretko sme si dohodli v Grinave na križovatke. Odtiaľ vyrazíme smerom na Slovenský Grob.