2. ročník 11.8.2001 Svit , 115km
Keď mi prišla mejlom pozvánka na tento maratón tak mi srdce poskočilo. Konečne maratón kde sa nekrútia kolečká ako veverička, Navyše lákadlo v podobe Kráľovej Holi.... tie výhľady a krásna príroda.. Asi na to pôjdem. Tak sa aj stalo. Nahovoril som partiu a vyrazili sme. Trasu som už mal dávno prečítanú, nahodenú v GPS a akurát ma trápilo či nebude moc teplo. Deň pred odchodom som sa rozhodol že nahodim namiesto semislikov dajake ine plášte, tak som nahodil svoje 5 rokov staré. Ešte stále zaberajú lepšie ako speedmaxy a mám v čerstvej pamäti ako som sa na Vezikuláku šmýkal. Jediná zrada mohla byť za mokra, vtedy moc nedržia stopu. Takže prišli sme do Svitu, zaregistrovali a ubytovali sme sa a zbehli na obligátne pivko s večerou. Nuž ale čo sa nestalo, zapršalo. Čo zapršalo, búrka bola, lejak a celú noc. Tak čo už, prinajhoršom nepôjdem.

Pár mesiacov dozadu som sa rozprával s Rasťom o odjazdených akciách cyklomaratón (Author Panda) a pezinský (Vezikulák). Vadilo mu opakovanie sa trate, pretože ísť už druhýkrát tú istú trasu, stráca svoje čaro. Málokoho baví jazdiť stále dokolečka. :-) Tak mi dal link na cyklomaratón Horal Alto 2001 ktorý sa poriadal v auguste s tým, že sa nič neopakuje. Keď som to prvýkrat videl tak ma zamrazilo. 112 kilometrov, to je pre mňa veľa. Časom som sa však rozhodol, že pôjdem. Len sa musím na to nejako pripraviť. Mesiac pred pretekmi som však ochorel. Najprv som si myslel, že to je len obyčajné prechladnutie. Pil som vtedy veľa studenej kofoly. Po dvoch týždňoch hltania tabletiek, potenia sa v posteli, napchávania sa vitamínov a neviemčoho som už bol zúfalý. Už bolo jasné, že to obyčajné prechladnutie nie je. Zobral som poslednú vec, čo som ešte nepoužil. Stopangin. Strekol som si to do gágora a na druhý deň sa už cítil, podstatne ale podstatne lepšie. Sláva, zabralo to. Síce, keby som vedel, že to nie je prechladnutie, tak idem rovno k lekárovi po antibiotiká. Na to už bolo aj tak neskoro.

Tak o tom to maratóne idú chýry, že je jedným z najlepšie organizovaných. V "ponuke" majú aj trať so štyrmi(!!!) okruhmi (spolu takmer 120 km) a ja, kedže som tu takmer ako doma (na chalupe) sa rozhodujem, že si to vyskúšam.
Dosť odvážne....
Ešte mám v živej pamäti spomienky Jula Bugára, takže opatrne. Štyri kolečká, to bude "psycho", no proste výzva... Pred týždňom som si kúpil CamelBak M.U.L.E. a bol som ho vyskúšať na dvoch menších akciách dokopy cca 120 km... Poznáte ten pocit? Je taká známa fráza:
"Vôbec nechápem, ako som bez toho mohol existovať...". Tak som to cítil ja keď som to dal na chrbát.
Paráda, cuckám si kedy chcem a koľko chcem, žiadne naťahovanie sa za flaškou, dole kopcom sa to nedá, lebo sa ide príliš rýchlo, hore kopcom je zas človek udychčaný, zablatený vrchnák a trasúce sa ruky, cha!, zabudnite!
Nastupujú moderné technológie!
Niečo podobné som zažil len keď som bol prvýkrát v zime bežkovať oblečený do "funkčného" spodného prádla (Moira,Klimatex a pod.) Každopádne ideme na ťažký maratón a ešte k tomu je hneď od rána pekne teplo, takže piť bude treba často. Kto na to zabudne, má po vtákoch. Na štarte sa nás nazbieralo len asi tridsať, na polovičnej trati (hlavná kategória) asi 150. Ale tí idú až hodinu po nás, takže sa budeme pekne mínať.

15. ročník 1.7.2001
Plány na tohtoročné Dolomity boli striedmejšie. Do plánu sme si dali len predĺžený víkend s tým, že uvidíme ako nám dopraje počasie a čo všetko stihneme. Mali sme aj dvoch nováčikov, Zdena Ropôna a Gabiku Ondrovičovú, pre ktorých to bola pochopiteľne dlho očakávaná akcia.
Nakoniec to vyšlo tak, že sme v stredu podvečer vyrazili, do kempu dorazili vo štvrtok ráno o 2-hej. Po rozbalení stanov nás uvítala mnohoozvenová búrka. Pršalo až do obeda, tak sme alternatívne zaradili túru k neďalekému jazierku. Novici mali zmiešané pocity z počasia, ešte netušili, čo nás čaká. 

14.7.2001
Tak, konečne som si tento rok vyskúšal aj túto akciu. Raz dávnejšie som ju mal tiež v pláne, ale práve ten rok prišli záplavy a viacmenej z morálnych dôvodov som sa vtedy nezúčastnil. Tento rok ma nahovoril Miro Pilka a ešte sa pridal aj Julo Bugár. Keďže momentálne nedisponujem oslnivou formou, dopredu som sa rozhodol, že na 90 % pôjdem trasu strednú. Navyše, keď som vôbec nevedel do akého ternénu idem a aj z oficiálneho profilu sa vôbec nedalo nič vyčítať.
Tak sme vyrazili. V piatok sme sa ubytovali a šli zaregistrovať. Nečakane, nikde to nebolo napísané, sme v rámci štartovného dostali cyklistické rukavice. Bolo vcelku teplo, akurát však keď sme boli na registrácii, spŕchlo. Veď uvidíme ako bude na pretekoch.

Už som dlho nebol na nejakej cykloakcii (dva týždne). Na stránkach www.bikemagazin.sk sa objavili informácie o poriadaní cyklomaratónu v Duchonke pri Topoľčanoch. Do zlatého klinca tohtoročnej cyklosezóny HORAL 2001 je ešte ďaleko ale treba zvyšovať výkonnosť tak, aby som si trúfol ísť na celú štreku, teda 112 kilometrov. Už teraz sa z toho čísla desím. :-). 
Ale aby som neodbiehal, Duchonka je tu a treba sa sústrediť na ňu. Po minulotýždňovom cvičnom páde typu TIGER som asi dostal tichý defekt. V nedeľu som si chcel len tak naľahko vybehnúť a akosi mi čudne reaguje bike. Pozeram čo sa stalo s rajdami a nič zaujímave som nezistil. Naraz kuknem dole na dušu a zistím, že je bezvládne spľasnutá. Večer som s neustálym bohovaním na adresu výrobcu plášťov vybral dušu a zalepil. Potom som ju vrátil nazad a v stredu bola mäkká. Znovu som ju vybral a dokonca aj tatko skúšal pod vodou a žiadnu dieru nenašiel.
Nemienil som sa hrať na schovávačku a jednoducho som tam narval novú dušu. Vyzerá to v poriadku. Vo štvrtok som kúpil aj novú sedačku. Tá stará je po dvoch tigroch pekne dokatovaná. Na meniny som dostal izotonický sirup, aby som mal čo pochlastávať počas pretekov. Akurát musím doriešiť istú vec. Ako urobiť dávkovač, aby som si mohol v lese zarobiť pri studničke novú náplň do flaše. Lebo jedna náplň dlho nevydrží, vydrží tak asi 20-30 kilometrov. Závisí aj od terénu.
Aby som neodbiehal, idem pripravit bike a čo najskôr do hajan aby som mohol podať dobrý výkon.

Relatívne masívna reklama a tiež pozitívna skúsenosť z Piešťanského Tlapa maratónu, ktorý sa šiel čiastočne v týchto končinách rozhodla jednoznačne v jeho prospech. Avizované dve kolá po cca 35 km vyzerali byť prejditeľné. Dúfam, že na rozdiel od Vezikuláka to druhé kolečko ešte budem vládať, pomyslel som si.
V sobotu ráno som naložil bike do auta a vyrazil som. Na oblohe boli dosť ťažké mračná, ale predpoveď bola mierne optimistická. Do Duchonky som dorazil s miernym meškaním, v chvate som poskladal bike a švihal na štart sa registrovať. Dostal som nejaké divné čislo (usporiadateľom došli čísla v hlavnej kategórii, tak oneskorencom dávali babské...). Ak aj bolo nejaké predštartovné poučenie, tak som sa ho určite nezúčastnil. Na štarte som spoznal "spolutrpiteľa" z Tlapy, tak sme sa zvítali, ani sme nestihli pokecať už aj sa štartovalo. 

16.6.2001 Bratislava - Jasná, 301 km, 10. ročník
Prišla polovička júna a s ňou aj už klasická akcia, Rock FM cyklomaratón. Efa - Jozef Tóth, zorganizoval túto akciu už po desiaty krát. Boli ročníky horúce aj daždivé a bol som zvedavý ako vyjde tentokrát.
A ako to prebiehalo? Deň pred maratónom nám bol Miro Pilka vyzdvihnúť štartové čísla a dresy. Pri pive sme si ich rozdelili. Podľa abecedy na mňa prischlo pekné číslo 200.
Horšie bolo ráno, budiček pred treťou a na bicykel som nasadal pred pol štvrtou. Spolu s Mirom sme šli z Pezinka na Zlaté Piesky na bicykloch. To je už naša tradícia. Krátko po 4 hodine rannej sme dorazili na štrat. Takmer súčasne prišli aj ostatní z partie. Nebolo zima, ani vietor nefúkal. Krátko pred pol piatou bol štart. Šli sme najprv cez Vajnory, Slovenský Grob, Chorvátsky Grob, Senec a potom smerom na Sládkovičovo. Medzi Grobmi sa mierne zdvihol vietor a vyšlo Slnko. Hneď sa nálada pozdvihla. Stále rovinou sme sa presúvali ďalej, aj nepríjemným úsekom v okolí Sládkovičova, kde bola betónka. Za ňou sme sa dostali na diaľnicu smerom na Nitru. Tuná už nám zafúkal vietor do tváre a asi bolo najchladnejšie z celej štreky. V prvých prednitrianskych stúpaniach v protivetre už poniektorí maratónci sa začali prepadať dozadu. Medzi nimi aj jedna naša Gabika. Druhá Gabika sa statočne držala aj keď bolo vidieť, že riadne bojuje. 

Na tento maraton spravil Rasťo miernu propagandu na svojej stránke. Kedže ide o terén v podstate známy a kedže Rasťo hecoval bikerov ku dvom kolečkam, neodolal som a nekriticky som si to vybral aj ja. Po prichode do Pezinku som chvíľu blúdil, ale nakoniec som miesto štartu našiel. Odstál som si rad na prihlásenie a po zbežnom pohľade na profil trate som zapochyboval, či som nespravil chybu. Počasie bolo mierne pesimistické a tak som sa radšej vybavil na mokrejší variant trate. 

Organizátori upozorňovali, že začiatok sa ide v skupine a až po premiestnení ku priehrade v Kučišdorfskej doline sa odštartuje naozaj. Že som im uveril, bola moja ďalšia chyba. Chumel bikerov sa po štarte rozbehol vcelku svižným tempom po asfaltke medzi vinohradami. Mne sa veľmi nechcelo to nejako zvlášť prepalovať po začiatku, nakoniec veď sa čaká pod priehradou.... Nuž pod priehradou sa nečakalo, namiesto toho začal ostrý stupák cez lúku a šup do lesa. Cesta sa zmenila na chodník a pri ostrom stúpaní zopár bikerov radšej zosadlo a tlačilo. Kto poznáte červenú značku ktorá vedie až hore na Troch Jazdcov, iste viete aj to, že až na jedno či dve miesta neustále stúpa, miestami až nechutne. Ja som to nevedel :-(.

Turisticko-cyklistické preteky Vezikulák (Väzy-kôl-ak?) 9. 6. 2001

19 mája 2001 týždeň po úspešne zvládnutom cyklomaratóne Author Panda som si spravil vlastný cyklomaratón v Malých Karpatoch v oblasti medzi Račou, Kačínom, Mariankou, Borinkou a Košariskami. Na konci neho sa mi podaril neplánový pád na asfalt, keď som nezbadal zákerne schovanú jamu na ceste. Chvíľu som nevážil nič a dokončil to takzvaným tigrom. Iróniou celého pádu bolo, že som si chvíľu predtým hovoril v duchu aký som fasa bajker, že jazdím bezpečne, jazdím tak rýchlo aby som mohol zastaviť pred prekážkou. Mno a takto to dopadlo. Nabudúce si budem vsugerovať, že som debil. Hádam to pomôže.
Odniesli si to tuším všetky končatiny. Obité som mal obidva lakte, pravé bolo navyše celkom bohato vrúbkované od kamenistého asfaltu. Pravé rameno takisto. Ostatne, skoro každého tigra sa snažím dokončiť kotúľom. Aj teraz, akurát som nestihol rameno schovať poriadne. Pravé predkolenie bolo len oškreté, zahojilo sa medzi prvými. Ľavé koleno vyzeralo len poškriabane. Vyzeralo. Doma som zistil, že ho mám poriadne chytené. Hlavne väzivá na kolene. Normálne si človek povie, že na kolene žiadne väzivá nie sú. Kua, sú a riadne nahusto. Takže som bol odpísaný na pár týždňov. Mazal som si tam najrozličnejší maglajz. Najprv Dicoblene gel. Ten ma po čase začal štípať tak som skúsil Veral gel. Pri ňom som aj ostal. Ešte každé ráno kocku Colafitu aj s reklamným sloganom - Rozumí vašim kloubům. Priložený papierik kde výrobca garantuje 100 percentnú bezpečnosť pred vírusom BSE čili Nemoc šílenych krav. Výrobca Colafitu sa hlavne opieral o fakt, že v ČR nebol výskyt tejto choroby dosiaľ diagnostikovaný, pochádza to len z domáceho chovu kráv vrátane postup výroby kde údajne vírus nemá šancu prežiť. Teraz čo sa potvrdila nákaza v Jihlavskej maštali, nie je mi všetko jedno.