Bežky 8.2.2002 Králiky 25 km klasicky
Ďalší ročník Bielej stopy ma nalákal na trasu pre klasický štýl umiestnenú v krásnom a slnečnom prostredí nad obcou Králiky. Keďže sme v partii skôr korčuliari ako klasici tak sme boli tentokrát v menšom zastúpení. V sobotu prišli Lucia Abelová, Ala Drahošová, Medo Feder, Bohuš Šimonovič, ja a v nedeľu si dlhú porciu objednal Juraj Haluška. Počasie vzhľadom na nedávnu veternú divočinu ani lepšie nemohlo byť. Polojasno spočiatku -3, nálada za 10. Autom som bral Alu a keďže to bola jej bežkárska premiéra trošku som ju štengroval. Po jemnom zbludení v Bystrici sme sa vyštverali až ponad Králiky kde nás uvítalo slniečko a krásne výhľady. 
Registráciu sme absolvovali rýchle trošku horšie to bolo s výberom čipov. Novinka je to skvelá len výdaj bol veľmi zdĺhavý. Trošku sme sa poprechádzali medzi výstavné stánky, odpozerali čo Fischeráci mažú, pokecali zo známymi, namazali lyže a už sme sa mohli chystať na štart. Vplyvom pomalého vydávania čipov sa oneskoril aj štart tak sme sa museli trošku zahriať. Aspoň som mal možnoť trošku pofotiť predštartovú atmosféru.

Najväčší problém, ktorý ma čakal pred touto akciou bol chýbajúci bike, s ktorým by som vyrazil. Nakoniec mi JK požičal svoj. Teda môj bývalý. Pred mesiacom som predal horák a tak som mal dosť blbé manko v jazdení na horáku. Aj pocitovo to bolo dosť nepríjemné, zvykať si po mesačnej absencii znovu na horák, navyše ešte aj s boľavým ľavým kolenom čo som si tiež asi pred mesiacom parádne kdesi udrel. Každopádne na akciu idem. Jedine ak bude silno pršať, tak to zabalím. Aj počasie, ktoré sa preháňalo nad Bratislavou behom posledných dní, nevzbudzovalo ani štipku optimizmu, že sobotná akcia MTBO bude suchá, rýchla a teplá. Nič z toho sa nekonalo. Ráno bol mierny dážď ktorý ustal asi hodinu pred akciou. Dorazil som tam načas, registroval sa a pripravoval na štart. O chvíľu čumím, že prišiel aj orienťácky greenhorn Maroš, čo mi predal rebrinák. Aj Rasťo došiel, čo som tiež nečakal. V tomto uplakanom počasí? Každopádne, účasť bola celkom dobrá. Keď si pozriem počasie, tak určite.

Pred odchodom na štart ešte prišiel JM s deckami, ako fotoreportér na voľnej nohe. Je teraz dlhodobý maród a tak nás prišiel pozrieť a rozjatriť si bikerské rany. Absťák jak sviňa. Kto nerozumie, nepochopí.

Na poslednú chvíľu som sa rozhodol že pôjdem.
Čo tomu predchádzalo... Moju cyklistickú sezónu som ukončil po Fatransko Strážovskom maratóne. Avšak prišla mi pozvánka na MTBO a tak som zaváhal. Je to trošku iné a nie je až tak dôležitá forma, aspoň pre mňa začiatočníka. Dal som si len podmienku že musí byť prijateľné počasie. Nahovoril som aj kolegovcov (veľa práce mi to nedalo) čo nakoniec rozhodlo. Ráno pred pretekmi pršalo a veru už som bol rozhodnutý že nejdem. Lenže mi zavolal Maroš Mališ že vyráža autom a že tam kde býva dávno neprší. Nakopnem internet a počasie a fakt.... Trvalá zrážky sú už za nami. Tak OK, zavolal som mu nech príde pre mňa - štartujem

Len včera kúpený 70-litrový a novotou voňajúci ruksak mám už dávno zbalený. Každú chvíľu nervózne pobieham k oknu a pozerám von. Leje ako z krhly, teplomer ukazuje sotva 5°C nad nulou. Hmm, naozaj „ideálny" čas na cyklodovolenku. Na nálade mi nepridáva ani fakt, že Bubo mal byť už dávno doma, aby ma stihol odviezť aj s bicyklom k autobusu na Bajkalskú ulicu. Ktovie, kde toľko trčí.

Cestovná horúčka ma zastihla večer pred nástupom na zájazd. Mala to byť naša premiérová cyklodovolenka s cestovkou. Aká bude? Budeme spokojní alebo sklamaní? Počas dňa som ešte obehla tucet obchodíkov, banku, zmenáreň, poisťovňu, lekárne a podobné inštitúcie, dokúpila zopár nevyhnutných hlúpostí, bez ktorých by som sa určite zaobišla (napríklad kvalitné cyklotopánky o číslo menšie, ako je moja noha, takže som si ich nakoniec aj tak nevzala so sebou… ). Ale bola som spokojná. Bubo bol spokojný tiež. Mal všetky horúčkovité prípravy v … paži. :-)
Nasledovalo spísanie zoznamu vecí, bezpodmienečne nevyhnutných na týždňový cyklozájazd pre nás dvoch a ráno, v deň odchodu ich balenie. Bicykel som nijako zvlášť nepripravovala. Asi pred troma týždňami, som si za výdatného dažďa bola dať v cykloservise vymeniť zadné brzdy, nakoľko boli zodraté až na kov. Že prečo zrovna za výdatného dažďa? To je predsa jednoduché! Toľko som odchod z domu do servisu odkladala, až sa rozpršalo. :-)
Bubov bicykel stál ešte večer pred dovolenkou rozobratý, posmutnelý, zvráskavený a zaprášený v kútiku chodby. Dva roky sa na ňom nejazdilo. Bolo treba vymeniť reťaz, nastaviť prehadzovačku, dať dokopy zadné koleso … atď. Bubo mal fúru času. Jeho pokoj ma vytáčal do biela. Naveľa, naveľa ho zložil tak, aby aspoň naoko vyzeral ako kompaktný celok, s kolesami a reťazou na patričných miestach.

Blíži sa sobota a nechce sa mi ani na 40% do Brusna. Som nejaký zlenivetý a hlavne som už tri týždne, nerátajúc výlet do Karpát, nebol na bájku. Z počasia tiež nesom nejako dvakrát múdry. Predpovede sa menia každú chvíľu. Ešteže Peter ide do Brusna už piatok, čiže dnes večer. Uzatváram to zákernou myšlienkou, že ráno zavolám Peťovi na mobil a zistím či prší... no a bude pršať a nikam sa nejde... cha. Ešte o 22.00 ma chytila programátorska slina a tak som trepal do klávesnice až do jednej...

Zasa sa to zbehlo tak narýchlo, až tomu nechcem uveriť. Zašiel ku mne koncom týždňa do kanclu Marek a vraví, že idú s kámošmi nedeľu hrebeňovku Malými Karpatmi niekde od Plaveckého Mikuláša.
"Ktorým vlakom idete?",
pýtam sa a vyhasnutá iskierka uspokojenia z prvého pokusu spred dvoch týždňov začína znova tlieť.
"Tým o deviatej. V Zohori sa prestupuje. Veď dôjdi, má byť super počasie."
Ešte informujem Ľuboša a ten dokončí lavínovú reakciu u Peťa. A je TO!

Sedím v kupé s Ľubom a snažim sa s ním debatiť o jeho páskach na koberec, zakrývajúcich diery (ešte od Horalu), na značkových teplákach. Komunikuje sa nám ťažko, lebo musíme prekrikovať afektovanú holku trvalo odsťahovanú do Španielska, rozprávajúcu svoje dojmy ukecanej ženskej pri okne. Našťastie situáciu zachraňuje dôchodkyňa:
"Máte preukaz ZP?".
"A ty máš kurz MFC?" Napadlo ma a naznačujem Ľubovi, že lepšie bude navštíviť vo vedľajšom kupé "mamičku s dieťaťom" - Peťa s Albertom. V snahe usadiť sa čo najbližšie k "výdajni" bájkov, sadli si do kupé pre mamičky s deckom. V Trnave vystupuje takmer celý vlak. Od milého deduška s košíkom sa dozvedám, že je tam jarmok. Ešte vykukujem cez okno, či nejaký nešťastník nevykladá naše bájky.

V tomto roku som na slickoch najazdil hodne viac ako v minulom. Páčila sa celkom úspešná cestná Jarná Klasika pod Tatrami a kedže MTB verzii Fatransko-Strážovského maratónu som sa pre zlé počasie (hoci už prihlásený) radšej vyhol, celkom prirodzene som sa "len" prehlásil na jeho cestnú variantu. Rasťo Trubač samozrejme hneď opáčil: "Dúfam, že pôjdeš dlhú trať?", lenže na horáku hoci i so slickami to je predsa len handycap, a tak som plánoval strednú, 115 km dlhú variantu.
Týždeň pred akciou som navyše schytal ľahší zápal priedušiek a tak už Neštich som šiel z obavami. Nejako som to predsa len vypotil a v piatok v zostave Bobo, Citron a Tomáš, sme vyrazili, smer Mošovce.

Celou cestou ma moji kamaráti lámali na dlhú trať, až sa im to nakoniec pri registrácii s použitím mierneho násilia aj podarilo. Nakoniec, veď sa môžem rozhodnúť a odbočiť na strednú, keby to so mnou vyzeralo špatne... Registrácia a ubytovanie prebehlo hladko, narastajúcu zimu rozohrialo par deci červeného od Rasťa, vhod prišiel aj večerný pokec s Pezinčanmi a kopec rád týkajúcich sa taktiky, jedenia, pitia i oblečenia. No veď už sa teším, ako toto celé dopadne. Citrón i Tomáš plánovali ísť dlhú na horákoch so slickami, takže som nebol osamotený bojovník, aj keď porovnávať ich výkonnosť s mojou by bola trúfalosť. No veď zajtrajšok ukáže...