Včera som sa vrátil zo (Šela maratónu) a s obavami nasadol na bike. Ako som vyšlapal ten drsný stupák z Peknej cesty na horáreň bez väčších ťažkostí, vedel som, že je dobre.
Do Záhorskej Bystrice som musel cez Kačín a v podstate aj priestor pretekov. Musel som si to však trošku pojazdiť, aby som sa s terénom trošku oboznámil. Moc to tu nepoznám. Veď ostatní si to pojazdili včera, tak čo? Zbytok už musí zariadiť kvalitná mapa. Dorazil som teda na štart, míňam Rasťa T. ešte dobre naladeného a tak si beriem kúsok z jeho optimizmu pre seba.
Štart mám dosť neskoro a tak zaháňam s Pažim a Tomášom nudu. Medzitým sa mi Vazkári ospravedlňujú za štvrtkovú diskvalifikáciu, že už je to v poriadku. No ešte by sa mohli naučiť ako sa píše presne moje meno, lebo si jeden z maďarských pretekárov bude myslieť, že tu štartuje nejaký jeho krajan. :-) Slniečko svieti, vetrík pofukuje, dnes to bude pekná akcia.
Pár minút predo mnou štartuje Paži a minútu za Tomášom vyrážam aj ja.
Mapa je obrovskááááá. Jeden mapník by nestačil. Už aby som si zaobstaral mapník typu wide screen. Alebo si zaobstarať nejaký bazmeg ktorý by mi holograficky nad riadítkami zobrazoval 3D mapu pretekov. Niečo také som videl v amerických filmoch. Len kto by vláčil taký akumulátor čo by to utiahlo. Alebo žeby som skúsil dynamo? To radšej nie. Asi by som sa nepohol z miesta. Ani dole kopcom. Tak teda štartujem ešte pred Tomášom lebo si furt pozerá na mape, aké poradie postupov zvolí. Dnes je totiž "scorelauf" čo znamená voľný vyber kontrol. Poradie postupov je ľubovoľné. Najlepšie je vybrať také, ktoré bude najrýchlejšie. No to som zase objavil teplú vodu. :-)

Po nezdare na Kolibe som sa rozhodol zaradiť do svojho termínovníka aj MTBO na Kačíne. V sobotu bol psí čas tak som nešiel, ale v nedeľu sa vyčasilo. Bolo krásne počasie a tak som prišiel. Navyše to bola pre mňa novinka - voľný výber mét, čo som ešte nešiel a veľmi som bol zvedavý ako to bude vyzerať. Prihlásil som sa už v piatok a tak som si mohol vybaviť formality v nedeľu pred štartom. Dostal som aj dobrú štartovú pozíciu v 44. minúte a pretože neznášam na niečo čakať som bol rád. A navyše, mal som už mapník a tak som vedel že trapas z pred pár dní sa bude len ťažko opakovať. Čoskoro dorazil aj kolega Roman a ďaľší známi a tak chvíle pred štartom utekali príjemne rýchlo. 

S Romanom sme šli na štart trošku skôr - reku odkukáme ako sa robí scorelauf (voľný výber mét). Jednotlivý pretekári viac či menej sa zdržali tým že si značili do mapy správne postupy aj za cenu straty času. OK, tak teória je jasná. Roman štartoval kúskok predo mňou tak som ho ešte pofotil a prichystal sa na štart. Tak a došlo aj na mňa. Najprv vynulovať čip, trošku počkať a potom si vybrať mapu a odštartovať. Prihlásil som sa do kategórie Open čo som pri prevzatí mapy považoval za chybu. Keď som zbadal rozmiestnenie kontrolných stanovíšť bolo mi jasné že to ťažké nebude. Pritom som sa tešil na zapeklité voľby kam skôr ísť. No nevadí. Beriem do ruky fixu a kreslím si postup. idem najprv do Záhorskej, potom nahor, zídem do priestoru štartu a vymetiem posledné kontroly nad Lamačom. To už mi ale odsýpajú prvé sekundy.

3. kolo SP HI-TEC v OC - VVKS - Záhorská Bystrica 3.-4. 5. 2003

Také trochu už vážnejšie preteky v MTBO som prvý krát absolvoval už minulý rok a kedže som nebol posledný, skúsil som ich zasa. Tentokrát v blízkej Záhorskej Bystrici, po oba víkendové dni. V sobotu bola naplánovaná tzv. krátka trať a v nedeľu "scorelauf", pretek s voľným výberom poradia kontrol. Navyše vzhľadom na moj ročník narodenia, konečne v kategórii kam patrím, t.j. M40-, takže vitajte medzi starými pánmi! 

Sobota - krátka trať

Sobotné ráno nás privítalo skučiacim vetrom a dažďovými prehánkami. S Tomášom sme sa dohodli, že na zhromaždisko vyrazíme na bikoch, ale keď nás silný nárazový vietor takmer zhodil z bicyklov, predsa len sme sa tam odviezli autom. A dobre sme urobili. Na Záhorskej strane pršalo hodne viac a aj teplota v porovnaní s predchádzajúcimi letnými dňami klesla. Ale to je pre preteky fajn, lepšie sa dýcha a v lese iste veľa blata nebude, keďže dlhotrvajúce sucho skôr totálne vyprahlo všetky lesné cestičky.

Ani neviem ako som sa dostal na stránky {Šela maratónu} ale musím povedať, prečo som sa v podstate bez váhania rozhodol vyskúšať túto akciu. V prvom rade veľa fotiek z podstatných pasáží trate na ich stránkach, popis trate, kde si treba dávať bacha. To je tuším totálna slabina všetkých ostatných maratónov ktoré majú webstránku. Majú tam síce mapku, čo je síce fajn, ale ak nepoznám terén, či lesy, tak mi to veľa nepovie. Možno tak tým, čo bývajú v blízkosti.

Na diaľku som si vybavil štartovné a pomaly sa pripravoval. Občas checkol stránku, čo nového. Že sa rozhodne štartovať aj Domino Hašek, to bolo super prekvapko. Motivácia športovo "natrhnúť prdel" urobila svoje. :-) Zostávalo veriť, že počasie vyjde.

V piatok som sa vypýtal skôr z roboty aby som mohol s tatkom, ako nehrajúcim kapitánom v kumulovanej funkcii support bike managera, ísť na malý výlet. Nechápem čím to je, ale nech mi niekto vysvetlí, prečo zrovna v deň, keď sa chystám niekam preč, sa nahrnie na neuverenie hromada akútnych problémov, ktoré treba riešiť? Každý iný piatok je v podstate nuda, lebo skoro všetci spolupracovníci sú už v duchom na chatách, na Malte alebo bohviekde v záhradách. A zrovna dnes, keď idem preč, tak normálne nestíham. No nič, zapol som obrátky na brutálne pracovné 200 percentné maximum a v podstate čas odchodu stihol.

Neubehli ani dva týždne a znova som sa ocitol na kopcoch v okolí Košíc s mojim tunajším bajkerským vodcom - Romanom. Tentoraz vybral zo svojho repertoáru niečo mierne cez sedemdesiat kilometrov dlhý okruh po okolí. O desiatej čakám Romana na Čermeli stláčajúc palcom predný plášť. Hmmm, asi ho trocha dotlačím vzduchom, nech nechytím defekt. Pri fúkaní som si spomenul, že mám od Ivana dušu s upravovaným skráteným dzindzíkom na ventilku. Neskoro. Odisťujem pumpu a duša vypľúva so sykotom všetok mnou pracne natlakovaný vzduch. Ventilok je niekde v duši a dzindzík v tráve. V tom momente muselo Ivanom v Trnave silno šklbnúť, lebo som ho preklial štyri generácie späť. Tak mi nezostalo nič, než vymeniť rezervnú dušu. Aspoň si nemusím ohrýzať nechty, kým dôjde Roman.

Furt som tŕpol, či mi stihne Luboš poskladať nový bike. Ej veru, nestihol. Tak som si požičal bike od sestry. Okrem toho, že mi je malý, má aj páčkové radenie čo je pre mňa ortodoxného gripšifťáka strašný problém. :-) Už len aby som sa prihlásil do nejakej babskej kategórie. :-)

Ráno mi poslal Dušan V. esemesku, či pôjdeme do centra pretekov spolu. Prekvapila ma jeho aktivita ale nedbám, tak sme išli. Chcel som ísť po trati, kade viedla jarná časovka RCP. Takto spolovičky mi to pripadalo celkom fajn. Tvrdý začiatok a koniec, inak pohoda. Tak sme teda spoločne dorazili a trošku ma prekvapila hojná účasť účastníkov. Pozvítali sme sa samí starí známi na otvorení cyklosezóny. Rasťo spolu so mnou ochotne dávame rozumy Dušanovi, ako to celé funguje. Nakoniec sme ho presvedčili, aby sa predsa len prihlásil na preteky.

Ja som sa prihlásil už dávno, takže som si išiel iba pre číslo a zaplatiť štartovné. Už mi chceli prideliť 13 čo som rázne odmietol. Ešte k tomu na čiernom podklade. No určite. :-) Štart mám celkom skoro. Iba 9 minút po odštartovaní pretekov. Taký Rasťo zhnije, až príde jeho čas, čo je síce tiež pravda, ale teraz sa bude hodne dlho nudiť.

Oficiálny začiatok mojej cyklosezóny bol vcelku opatrný, rozhodol som sa totiž prihlásiť svojho synátora do kategórie štartujúcich s rodičovským doprovodom a tak som si dosť dramaticky zjednodušil vstupné podmienky. Kedže ale už v sobotu (o dva dni) sa konajú vážnejšie preteky v neďalekej Záhorskej Bystrici, o nič neprijdem. Dôležité je sa snažiť vštepovať aj mladej generácii do povedomia pekné zážitky a ten dnešný myslím bol vcelku fajn.

Moc sa nebudem rozkecávať, počko vyšlo, cez deň padlo iba pár kvapiek, silný nárazový vietor sice strašil už od rána (ešte zamračeného), ale v lese to vôbec nevadilo a trať pre zhruba 10 ročné deti bola až taká ľahká, že sa nám podarilo zakufrovať a stratiť minimálne 80 výškových metrov a možno i 10 minút.

Nevadí synátor to absolvoval v bojovom duchu, všetky kontroly sme našli a do cieľa trafili.
Tak a zvyšok je fotodokumentácia.

Keď som dostal dávnejšie pozvánku na ďaľšiu MTBO akciu, v podstate som neváhal. Akurát v prípade lejaku by som nešiel. Aj na to spočiatku vyzeralo ale pomaly sa mraky začali trhať a tak som sa obliekol a vydal na cestu. Ledva som stihol prísť načas na registráciu. Už ma všetci známi podpichovali čo meškám. Malo to však nevýhodu, keďže nevlastním mapník musím si ho požičiavať a už sa minuli. Tak som vyfasoval aspoň obal na mapu. Potom som trošku zaškoloval nováčika v MTBO Dušana Veselého o čom to vôbec je ale asi moje argumenty v prvom kole nezabrali a tak mierne neistý sa prihlásil na náborovú trasu. Možno aj spravil dobre lebo štartoval s trekkingom. Potom sme sa pomotali v priestore cieľa a šli na štart. Ja som mal štartovať až v 62. minúte tak som sa aj dosť nudil a nakoniec špekuloval ako upevniť mapu. 

Konečne prišiel čas aj na môj štart. Tesne pred ním som sa rozhodol že si uviažem mapu na rajdy s gumičkou. Hmmm predsa len bez mapnika to nie je ono. Ale už sa musím sústrediť na mapu lebo štartujem

Devínska 37 26. 4. 2003

Už druhý alebo tretíkrát ma takto dotiahol na nejakú akciu Citrón. Reku či nejdem na Devínsku 37. Ešte som to nejazdil ale trať poznám, takže nevidím problém. Ešte som zavolal JM reku či si nechce zajazdiť asfalt. Tak sme sa teda stretli jedného krásneho rána o pol deviatej na Račku.
Celkom slušná kôpka športuchtivých bikerov už stepovala a čakala na deviatu hodinu. Zapisali sme sa do prezenčky, vyfásli nejaký papierik a čakali tiež.

Konečne som objavil aj Citróna a skrátili sme si čakanie pokecaním.
Pár minút po deviatej sa plážovým tempom vyrazilo. Nejako sme sa popasovali s nástrahami bratislavských ulíc (rozumej hlavne vodičmi, prípadne neopravenými jamami z mrazivej zimy) a pomaly to roztáčali na vyššie obrátky. Dlhý pelotón zložený hlavne z rekreačných bikerov sa už za Račou vyprofiloval. Než sme došli do Pezinku tak som netušil, že je tu ešte jedna kategória bikerov. A to tí, čo budú zastavovať pomaly pri každej krčme. :-) Popili sme s JM kofolu a pokračovali ďalej. Ako náhodou sme stretli aj Luboša. Práve si išiel dať svoje obligátne kolečko do kopcov na horáku.

"Mimoriadne atraktívna a zaujímavá 3 km dlhá krasová tiesňava nachádzajúca sa 32 km od Rožňavy vo východnej časti chránenej krajinnej oblasti Slovenský kras. Tiesňava, ktorá je vyhlásená aj za Národnú prírodnú rezerváciu je miestami len 10 m široká so skalnými útesmi dosahujúcimi relatívnu výšku až vyše 300 m."