Človeku sa pred prvým takýmto podujatím všeličo preháňa hlavou. Je to strach z neznáma?  Ale aké veľké je to neznámo, veď podobnú trať som už absolvoval v rámci tréningov nie jeden krát. Natrénovanú kondíciu človek večer pred pretekom už nezmení, no stále existuje veľa faktorov, ktoré môžu výkon ovplyvniť. Oddych, strava z posledných dní, výdatný spánok, psychická pohoda, či nepohoda, zvolené oblečenie.  Podobné otázky som riešil asi päť dní pred súťažou a spravil som dobre. Dobehol som s krásnym časom: 3 hodiny, 5 minút, 18 sekúnd. Čas, ktorý som tušil, no neočakával som ho. Veď neskúseného bežeckého pretekára môže prekvapiť čokoľvek: počasie, kríza, žalúdočná nevoľnosť, svalové kŕče... Nestalo sa, dobehol som až do konca, tvrdohlavo a nekompromisne.

Premiéru s novými korčuľami som už minulý rok absolvoval a dosť som bol zvedavý, ako sa mi pôjde s nimi na tomto podujatí. Spolu s korčuľami som si samozrejme znovu so sebou zobral aj zapálené hrdlo ako aj minule. Žeby zvláštna forma „štarťáku“? :-) Akoby ani to nestačilo, prišiel som aj na na štart neskoro. Teda, zo šatní som vychádzal a hodinky mi ukazovali okolo 9:46. Takže studený, nerozjazdený som sa vydal naháňať štartujúcich čo sa mi aj vypomstilo, lebo som sa natiahol na koľajniciach ako "šalená šalina". 

Bolo to už veľmi dávno, niekedy koncom osemdesiatych rokov, ešte za socíku, keď som po prvý krát absolvoval Bielu Stopu SNP. Vtedy to bolo ešte okolo 50km a bežalo sa z Kremnice do B. Bystrice.  Ešte som nebehával.  Nahovoril ma na to spolužiak a terajší výborný triatlonista Rado. Týždeň som potrénoval a mohol som vyraziť:-) Mal som túžbu skúsiť si to znovu, aj keď za zmenených podmienok. Tentokrát ma zlomil kolega Marián, ktorý je vášnivý lyžiar. Prihlásil som sa 5 dní pred štartom, na kratšiu 25km trasu. Na bežkách som nestál asi 5 rokov, nuž musel som dať aspoň jeden pro forma tréning. Nuž som v piatok skoro ráno deň pred podujatím vybehol na Pezinskú Babu. Reku odskúšam to korčulovanie, veď ja som bežkoval iba klasicky. Kde by som ja prišiel ku korčuliarskej dráhe? Nestihli ešte upraviť dráhu a bol som tam prvý, tak som dal aspoň klasiku, asi tak 8km. Totiž napadol čerstvý sneh. Lyžovať som nezabudol, aj 30 ročné lyže vydržali. Mimochodom tie isté, na ktorých som to absolvoval po prvý krát. Boli to síce pretekárske lyže, ale s turistickým viazaním:-)

Cyklistiku som vždy ponímal ako činnosť, pri ktorej treba aj myslieť a samozrejme sa okolo seba pozerať, ak chcem niečo viac z cyklistiky mať. Preto mám radšej cesty do kopca, ako búšenie do pedálov po rovine. Zväčša sa jazdí pomalšie a stíham sa pozerať na okolie, nech už je akékoľvek. Počas dlhej cesty na vrchol odháňam prípadné myšlienky vzdať to, pohľadom na okolie a panorámu, ktorú mi poskytuje pohľad zo sedla môjho SCOTTa. Vždy si nájdem niečo, čo mi hladí dušu a zabúdam myslieť na trápenia vrchárov a slabú kondičku. Moje oči si vždy (a hlavne v Dolomitoch) nájdu to, na čom sa môžu „popásť“ a uložiť na môj nezmazateľný hard-disk krásy tohto sveta (niekedy je to aj pekný alpský dekolt).

Z rodinnej dovolenky v Bystrej v Nízkych Tatrách som sa rozhodol spraviť si cyklodovolenku. Predsa len, rád by som pojazdil konečne aj iné terény, ako len okolie Pezinka a zároveň sa otestoval vo väčších kopcoch, keďže u nás je to s nimi „slabota“ :-). Juro sa ešte na poslednú chvíľu rozhodol, že pôjde s nami aspoň na víkend a nahovoril ma, nech s ním prídem do cieľa na biku. Rozumej prekonať 270 km za deň, hoci môj doterajší osobák je niečo cez 180 km.

 

Toto bol môj asi 5-ty ročník a 3-tí od postavenia mostu Apollo. Preteky sú to nevyspytateľné a sú skôr poznačené puncom spoločenskosti ako vážnym zápolením. Niektorí to však berú vážne . Vrátane mňa.  Počasie býva neisté a hlavne povrch trate. Väčšinou býva šmykľavo a to hlavne na schodoch a mostoch. Tentokrát bol povrch výborný aj keď trošku zima -4°C.  Ani vietor nemal silvestrovskú dovolenku a predsalen citeľne fúkal. Každým rokom našťastie bežcov pribúda a preto vždy konštatujeme rekordnú účasť. Teraz bol nárast znateľný - 417 bežcov oproti 280 v roku 2007. Najviac som sa bál, že nestihneme ani odštartovať, lebo rad na štartové čísla bol polhodinový od deviatej hodiny.  Štart napokon posunuli na 10:10.

Po minuloročnej akcii s partiou na chate na Českých hraniciach som sa už nevedel tento rok dočkať podobnej akcie, ktorá sa konala v Habovke pod Západnými Tatrami. Takže minulý rok som pojazdil České pohraničie, tento rok to bude Orava :-). A samozrejme cesta z Pezinka do Habovky a späť na bicykli.

Iba pár týždňov dozadu som absolvoval prvý výlet nad 270 km za deň. Hoci je Habovka z Pezinka vzdialená v podstate rovnakú vzdialenosť, netrúfam si to prejsť za 1 deň. To znamená vybaviť kdesi v strede trasy dáke ubytko. To sa podarí Paťovi, ktorý síce nie je pravidelný cyklista, ale trasu Pezinok-Habovka chce absolvovať so mnou na vlastný pohon, tak ako minulý rok. Juro plánoval ísť tiež s nami, ale v piatok musí byť v robote, čiže spraví celú trasu za 1 deň :-). Ešte aj batožina na celý týždeň sa nám vezie autom, takže nám stačí zobrať len pár vecí na cestu. Veľkým otáznikom ostáva až do odchodu počasie. Pár dní pred odchodom sa začína zhoršovať a predpoveď je veľmi negatívna. To som ešte netušil, že to bude jedna z mojich najúspešnejších „cyklodovoleniek“ :-)

Beží sa v Trenčianskych Tepliciach a okolitých cestách. Celkové prevýšenie cca 560m. Štart 270mnm a najvyšší bod Sedlo Machnáč 461m. Tento rok sa k trati pridal sneh na zemi aj vo vzduchu, mráz a neskôr aj vietor. V priestore štartu a cieľa sa to kĺzalo ako na ľade. Nebolo hodno von ani psa vyhnať, iba bežcov. Od rána husto snežilo, cesty neupravené, alebo samá plušť a voda. Ani sám neviem, prečo som sa na to dal. Chcel som pôvodne bežať Florenciu o týždeň neskôr, ale to mi padlo. Trať je toto náročná, ale v sobotu doobeda pokukovalo u nás slnko a poobede mal ustať vietor. Zdalo sa mi, že nakoniec to budú dobré preteky.

Beh Devínskou Kobylou je pomerne staré podujatie. Tento rok sa bežal 33. ročník. Mal však dlhú prestávku 7 rokov, toto bol 3. obnovený ročník. Za študentských čias som ho koncom osemdesiatych rokov zo dva razy absolvoval, ale iba 3000m, na dlhšiu 6500m trať som si vôbec netrúfal. Vtedy malo toto podujatie veľkú slávu a moderoval ho Gabo Zelenay. Keď som vo štrtok zistil, že sa znova koná, dostal som chuť si zaspomínať a odvážiť sa na veľkú trať:-) Nahovoril som aj mladšiu dcéru, ktorá rada behá a urobili sme si športovú polsobotu. Beží sa lesnými cestami-necestami Devínskej Kobyly formou časovky. Štartuje sa po dvojiciach.

Konečne som si mohol vyskúšať nové korčule, ktoré som si definitívne kúpil po infarktovom pidlikaní sa s hokejovými inline korčulami na bratislavskom ČSOB City maratóne 2008.

So zapáleným hrdlom a  unavenými nohami po sobotnom 90 km výjazde na bicykli som si veľmi netrúfal podať na 10 kilometrovej trati nejaký extra výkon.
„Ale veď uvidíme ako to pôjde", povedal Stevie Wonder sadajúc si prvýkrát za volant autoškoly.