Už minulý rok som bol prihlásený na túto akciu ale po tom, čo som sa vymlátil na MTB v Duchonke a následne si poležal zopár dní v nemocnici, z toho zišlo. Radšej byť poriadne pripravený ako uprostred akcie odpadnúť vyčerpaním. Teraz som sa však pripravil dobre (rozumej, nevybúral som sa) a nič nebránilo účasti na tejto akcii.

V piatok pred akciou som sa bol s Citrónom prezentovať, vyfásnuť "montérky" dres Radenska, samolepku na označenie bicykla, informačný bulletin o akcii. A tak sme sa definitívne obaja rozhodli štartovať. On ani ja sme na tejto akcii ešte neboli a boli zvedavý, aké to bude. Citrón sa pochechtával na úmysle organizátorov za každú cenu nadstaviť na doterajších 301 nejaké kilometre, len aby to bol najdlhší maratón na Slovensku. Mierne súhlasím aj ja. Radšej by som zajazdil niečo kratšie ale zato v zaujímavejšom teréne. Hoci aj kopcovitom. Takto na rovine to je len o tom, kto dlhšie vydrží sedieť na zadku. :-) Minulý ročník štartoval aj minister Mikloš. Vraj je to tiež dobrý cyklista. Ale nevie sa, či bude aj tento ročník. Asi nebude mať odvahu, lebo po tom, čo zvýšili spotrebnú daň za pivo, by mu asi celý pelotón otrepal pumpičky o hlavu. :-)

Tak sme sa teda rozlúčili s tým, že sa stretneme ráno o 4 na Zlatých pieskoch.

Keď mi prišli propozície na Trnavský maratón, zbežne som si ich prezrel, pričom sa mi zdalo, že je to rovnaká trasa ako v minulých ročníkoch. Povedal som si, že prečo by som tam nešiel, definitívne rozhodnutie však malo padnúť tesne pred dňom štartu v závislosti od očakávaného počasia. Cca 5 dní pred to vyzeralo podľa predpovedi počasia, že v piatok a v sobotu ma práve prísť slabšie ochladenie ale s dažďom. Vtedy som začal trocha pochybovať o mojom štarte. Čím viac sa ale blížila sobota, tak sa predpoveď na tento deň vylepšovala, až nakoniec bola veľmi optimistická, čo sa dažďa týka a v prípade teplôt hlásili až zbytočne veľa (do 30 st.). Takže už sa nebolo na čo vyhovárať ...
Prvýkrát som sa pánsky odviezol autom do priestoru štartu. Na minulé ročníky som šiel po vlastnej osi, lebo som vtedy šiel s ostatnými Pezinčanmi už z Pezinka. Tento rok som musel ísť z Bratislavy a dať si navyše v tento deň o 100 km (z Pezinka to bolo 60) - to už je trochu veľa. Takže sme sa zaregistovali a začali pripravovať na štart. 5 min. pred štartom organizátor začal mikrofónom pripomínať trasu preteku. Vtedy, na moje prekvapenie som zistil, že trasa vôbec nezodpovedá mojej predstave o trase - ide sa opačne ako predchádzajúce ročníky, čo bol taký zásadný rozdiel, že už som si vôbec veľmi nebol istý kadiaľ vôbec pôjdeme. Táto neistota ma mátala počas celých pretekov a bol som trochu nachystaný, na prípadné ďalšie neočakávané zmeny trasy voči mojej predstave.

Môj prvý oficiálny cyklomaratón, ktorého som sa zúčastnil, bol v nádhernom počasí 7. júna pri pomerne veľkej účasti. Ráno sa do Trnavy veziem vlakom, aby som sa zbytočne neničil, hoci to je necelých 35 km. Zaregistrujem sa a už tu stretávam zopár kamošov, s ktorými čas do štartu ubehne celkom rýchlo. Z Pezinka tu poznám Ivana a Dušana, ostatní tento rok neprišli. Robíme ešte zopár fotiek a už sa staviame na štart. Trasa je tento rok dosť rozličná od predošlých ročníkov, ale znovu sa ide prvých zhruba 75 km obmedzenou rýchlosťou až po 1. občerstvovačku, takže teraz je jedno, či sme na štarte na začiatku alebo konci štartovného poľa. Vpredu ide policajné auto zastavujúce dopravu, za ním sprievodné auto, ktoré nesmieme predbehnúť.

Pretože Rasťo je dnes na horskom maratóne, poprosil ma ,aby som napísal pár postrehov z Trnavsko-kopaničiarskeho cyklomaratónu. Tu sú: Na štarte v TT sa z Pezinka a priľahlých kolónií (z Modry) zúčastnili: moja maličkosť,Dušan Hrubý, Jaro Veselovský, Milan Bacigál- Baco, Andrej Matiašovský, Julo Bugár, a Modrania Peter Majda a Milan Krajčovič-Ježo. V TT na štarte má šťastie Baco, v miestnom obchode zohnal modré kraťasy, ktoré už dlho zháňal. Zaprezentovalo sa asi 160 cyklistov. Organizátori asi čakali viac (boli roky, keď bolo aj 300), preto majú nadbytok čapovanej kofoly, piva a banánov, ktoré sa dávajú bez prídelu. Využívam to aj ja a lejem do seba toľko kofoly, koľko sa dá. Bude teplo, treba sa zavodniť. Ešte niečo fotím a ideme! 

alebo
"Ako som sa sprosto opálil"

Bolo to takto. Celý čas sa všetci tešili na tieto preteky a zároveň sa obávali predpovede počasia. Ochladenie, prehánky. Nálade nepridala ani lokálna búrka v Trenčianskom kraji, kde ľahli bahnom dve dediny. V piatok večer mi volá Rasťo, že on už je na mieste a že to vyzerá dobre.
"Ale čistí v cieli asi nebudeme" varovne dvíha prst v telefóne (dúfam, že nie ten prostredný :-).

Jacháme do Súľova, hádam to stihneme načas, aby sme sa stihli prezentnúť, zaplatiť zálohu za čip. Na prezentácii mraky ľudí. Našťastie je ten hadiaci sa rad na krátku 50 km trať. Ja s Citrónom ideme dlhú, takže sme vybavení prakticky okamžite. Polhodinu pred štartom sme obaja pripravení, vykakaní, oblečení s dobrou náladou a s očakávaním, čo na nás na trati pripravili. Predštartové chvíľky nám spríjemnil jeden šialenec, čo poskakoval na prednom aj zadnom kolese po aute a zaboha nevedel, ako sa dostane dole. :-).

MTB Fatransko-Strážovský maratón 7.6.2003
Fatransko-Strážovský maratón, respektíve jeho MTB časť bola tento rok po prvý raz presunutá do atraktívneho prostredia Súľovských skál. Na stránke organizátora spomínali okrem iného aj množstvo cykloturistických chodníčkov v okolí. Nuž ak toto vyjde, bude to paráda, povedal som si a prihlásil sa. V sobotu skoro ráno došiel ku mne Keťo a Citrón, ešte sme vyzdvihli Boba v Rači a vyrazili sme. Od rána bolo pekné a slnečné počasie, trochu s obavami sme sledovali ako za Piešťanami pribúda hmla, den predtým sa okolím Trenčína prehnala poriadna hrmavica, ktorá vytopila množstvo domov a narobila veľa škody. My sme sa len modlili aby mala "lokálny" charakter a viac na severe sme o nej nevedeli. Našťastie po príchode do Súľova nam organizátori potvrdili, že včera bola riadna búrka, ale až také škody nenarobila. Nuž uvidíme na trati.

5. ročník 7.6.2003 Súľov 52km
Hneď ako som obdržal pozvánku na tento maratón som ho zaradil do svojho kalendára. Dokonca som ho uprednostnil pre mojim obľúbeným cestným Trnavsko kopaničiarskym. A to pre atraktívnu polohu. Už som sa len bál o počasie ktoré ma skutočne vystrašilo. S kolegom Jozefom sme v piatok šli na Súľov a na diaľnici nás chytila poriadna búrka s ľadovcom že sme museli na diaľnici zastaviť. No tak toto by som nechcel zažiť na biku. 
Druhý deň sa počasie umúdrilo a tak našej "pracovno-bikerskej" partii už nezostávalo nič iné ako štartovať. Roman Kučera s novicom Jožinom Kubicom štartovali na \"detskej\" 28čke a ja som spolu s Jurajom Haluškom a Gabikou Podhorovou štartoval na "dospeláckej" 52jke. Na štarte už bol riadny hic a úvahy o včerajšom počasí tým pádom boli zažehnané. Na malom námestíčku sme sa tlačili na štartovnom koridore a čakali na štartovný výstrel, kým kúsok od nás \"strunkoval\" Spaceman s jeho neskutočnými kúskami.

Už dávno som nebol tak nervózny pred pretekmi ako teraz. Dal som si poskladať nový bike a čakalo sa už len na vidlu. Privezú, neprivezú? Znovu si budem musieť požičať sestrin bike? Na stokilometrovej trati to bude s jej bikom peklo. Nakoniec všetko dobre dopadlo a v piatok večer o 10 mám bike pripravený. Takže na preteky hneď s neodskúšaným, neskamaráteným bikom. No fasa. :-)
V sobotu ráno už jacháme s JK do Novej Dubnice. Dorazili sme v pohode a v rezerve. Odprezentovali sa a pýtam sa slečny na prezenčke, ako vyzerá trať, či je blato. Nech viem, akú si dám gumu. :-) Mám nahodené semislicky. Vraj je trať v pohode, akurát jeden úsek veľmi blatový. Asi viem, kde to bude. Na to netreba traktoráky. To sa nejako prežije. Ideme sa prezliecť do pracovného. Medzitým mi volá Citrón, že kde som. Dohodli sme si stretko až na štarte.
Na štarte sa stretávame a naraz vidím Luboša. Ty vole, nevravel si na Pande, že na Dubničák nejdeš? Pomyslím si. Asi ho tie bolesti v chrbte prešli. Ktovie. Alebo, žeby pomohli tie rehabilitačné cviky, čo som mu poslal? Tak sme pokecali čo a ako a pomaly sa pripravovali na štart. Prvýkrát sa na Dubničáku používa čipová technológia. Dokonca bez zálohy. Zaujímavé. Asi kvôli zaradeniu pretekov do Velo série. To zaručuje, že sa na pretekoch objavia cyklistickí mimozemšťania. Aspoň nám, amatérom sa to tak javí.

5.-6. kolo SP HI-TEC v OC - Donovaly 17.-18. 5. 2003

Termín týchto pretekov kolidoval s Dubničákom, ktorý mal mať mierne vynovenú dlhú trasu, čo bolo lákadlom. Lenže moja slabá kondička rozhodla, dlhú na Dubničáku by som asi neprežil a tak som sa nechal prehovoriť Pucom a vyrazil som s Igorom na trochu iný druh adrenalínu. Na Donovaloch som nikdy nebol ani len lyžovať a tak absolútne neznámy terén bude zrejme trochu iná výzva ako kopce v okolí Bratislavy.

Po iné roky som oficiálne otváral svoju cyklosezónu práve na Pande. Lenže som ju predbehol minulotýždňovou akciou v ČR Šela maratónom. Aj tak sme sa vybrali s JM na túto, pomaly klasickú akciu na začiatku sezóny do Topolčianok. Prihlásili sme sa vopred na nete a tak nemuseli mať stresy s prezentáciou. V aute sme debatovali o počasí, či nebude mokro v lese po včerajšej búrke aj trošku o hokeji. Dorazili sme načas len tak tak. Utekali na prezenčku a ohlásiť sa. Prišiel nás pozrieť aj Rasťo C. Teraz však pomáha s organizáciou akcie, nebude pretekať. Rozprávali sme sa o včerajšej búrke. Chvalabohu za dážď, inak by sa prášilo ako na divokom západe. No len aby.