Tak a je to tu. Vrchol sezóny. Mnohými ospevovaný a mnohými kritizovaný, každopádne budiaci rešpekt. "Krejzi" kategória tohoto maratónu má tento rok 122 km a 3400 metrov prevýšenia. Stúpanie zo Šumiaca na Královu holu, to je vyše tisícmetrové prevýšenie na 12 tich kilometroch, končiacich pár metrov pod hranicou 2000 m.n.n. Pre nás amatérov proste PÁN MARATÓN.
Tento rok doznal pretek zopár zmien. Posunul sa termín ku koncu augusta a tiež organizátorom nedovolili prejazd spod KH na Smrečinské sedlo, takže sa hodný kus pojde naspäť do Pustého Poľa po tej istej trati. Nevadí, pred dvoma rokmi, v daždi, po dvoch defektoch a roztrhnutej reťazi som došiel do cieľa pol hodinu po limite. Minulý rok, sme spolu s Bobom, Tomom a Keťom "zbabelo" ušli rovno zo štartu, darmo trať bola podmočená súvislými dažďami a ešte aj celú noc pred štartom vytrvalo pršalo. Lenže tento rok počasie už dopredu signalizovalo úplne iné podmienky. Aj tak sme s obavami sledovali vývoj pár dní pred pretekmi. Darmo, niekedy aj jedna lokálna búrka den pred pretekom dokáže spôsobiť v lesoch poriadnu spúšť. Lenže nič také sa nekonalo.

Dlho, dlho sa čakalo na zlatý klinec MTB cyklosezóny. Predminulý rok sme to prešli s odretými ušami, minulý rok sme zdrhli priamo zo štartu, priam by som povedal, zubatej z lopaty, ale teraz bolo jasné, že ideme. Podmienky vyšli presne tak, ako som už na jar tušil.
Najväčší problém mi bude robiť pravdepodobne moja premiéra na SPD. Kúpil som si ich na horák toť nedávno a veruže mi to nie je úplne jedno. Radšej to s chalanmi ani nerozoberám. Musím ísť celý čas riadne opatrne. A už vôbec sa s tým nebudem chváliť na štarte. Dám si dozadu značku akú vozia na autách začiatočníci. Trojuholníček symbolizujúceho vodiča v zábehu. :-)

Na štarte vidím, že sa postavila celkom slušná hromada bikerov. Medzi nimi aj Ľubo, ktorý si vraj pred týždňom nabil držku v zjazde. Má ofačovaný lakeť a zápästie.
Večer keď som ho videl na recepcii ubytovne, tak som si myslel, že ide aspoň kategóriu Lejzi. To je tak pre jeho súčasný zdravotný stav len tak-tak absolvovateľné. Ale keď ho vidím, že štartuje s nami, nie je mi všetko jedno. Okolo ide Braňo P. a veselo sa pýta JM, na koľko defektov sa teraz cíti. O jeden menej ako on? To som zvedavý, ako si to títo dvaja medzi sebou na trati rozdajú.
Miloš vraví, že si netrúfol vziať digitál a tak otravuje týpka neďaleko, nech nás, chlapcov z Brátislávy, odfotí so starou dobrou klasickou hrčou. Taká malá gruppenfotka. Ešte pribehne aj JM a pohotovo cvakne to, čoho nie je uspokojivo neschopný týpek schopný vykonať. :-)

Ako každý rok, aj teraz v jedno augustové ráno vyrážam, na Rasťovú akciu s pracovným názvom "Karpatská opica". Idem s úmyslom čo najviac trénovať na Horala. Mám však obavy, či takto dokážem prejsť celú trať. Minulý týždeň som si zatrénoval cez PK, Pernek, Lozorno, Stupavu, Záhorskú Bystricu, Kramáre domov. V Krasňanoch som chytil životného hlaďáka. Ledva som došiel domov a to som mal v nohách len 72 km, asi kilometer od domu. Teraz to sa toho musím nejako vyvarovať a občas si odpočinúť jazdou v balíku. Rozhodne nehodlám skapať kdesi v Myjave. :-)
Na cestu som si zobral dve horalky, chlieb so salámou a dve prázdne fľaše. Idem naproti do Svätého Jura, kde sa pripojím k Rasťovi, prichádzajúcemu z PK. V Juri ešte neboli, tak pokračujem ďalej. V polke už z diaľky vidím, že už idú. Otočím to a v pohode idem za nimi. Nesnažím sa ich dobehnúť. Načo?

V polke kopca na Javorník postupne dobieham zaostávajúcich, keďže si sledujem tempo, pokračujem ďalej. Medzi poslednými predbehnutými patril aj Luboš čo si asi nechcel nechať, lebo v krátkom zjazde na Košariská ma obieha. V nasledovnom stupáku som ho zase dobehol :-) Pokračujeme na Červený kríž. Cesty sú prázdne, kto by kua vyliezal z postele o pol ôsmej, aby si išiel zabikovať do lesa? :-) Fičíme dole. Maximálka nejako 70 km/h. Za Červeným krížom vravím Lubošovi, že si idem naplniť fľašu vodou zo studničky. Počká ma a pokračujeme ďalej. Od horárne na Peknej ceste ideme veľmi opatrne dole. Cesta je v biednom stave, pomlátená a vymletá. Na konci zjazdu dokonca dva retardéry. Neviem na čo ich tam dali. Už cesta samotná je retardér sám o sebe.

Aj napriek mnohým problémom v minulom ročníku tohto súkromného neoficiálneho maratónu som sa rozhodol tento rok zúčastniť. Síce som nemal lepšiu kondíciu, ako minulý rok, skúsenosti boli myslím podstatne lepšie a tie spravia strašne veľa. Nakoniec, aj tak som nešiel celú trasu, prvých 50 km, počas ktorých sa ide ešte 2 krát na Biely Kríž s prevýšením dokopy zhruba 800 m, som vynechal (vlasnte som to vynechal nútene, keďže počas štartu o 7:30 som bol ešte v práci).

Ráno odchádzam z domu 9:25 šliapem na Babu. Podľa časového harmonogramu má prísť skupinka 10:40 do Perneka. 10:00 som na Babe, tu už stretávam Dušana, ktorý dnes ide jazdiť iba Bukovú a s ostatnými sa iba kúsok zvezie. Dávam si ešte kofolu a púšťam sa dole. Tu už čaká ostatných Marián Dluhý, ktorého tu práve spoznávam. Prví prichádzajú už o 10:38, postupne ďalší a ďalší. Posledný príde Rasťo Trubač, organizátor tohto maratónu, spolu s Ľubošom, pretože Rasťo už stihol schytať 2 defekty.

16.8.2003 - Pezinok
Polovička augusta sa už pomaly tradične nesie v znamení stretnutia našej partie ako aj ďaľších viac či menej známych na mojej akcii krížom krážom cez Malé Karpaty. Počasie vyšlo hádam takmer ideálne a aj prisľúbená účasť mala byť vysoká. Z Pezinka okrem domácich sa pripojili Jožo z Báhoňa, Maroš Mališ a Martin Mišovič. Takže pre tentokrát silná osmička. V Juri sa k nám pridal aj Robo Juhás a v tomto zložení sme vystúpali aj na prvý kopec. Po minuloročnej blamáži som nahodil veľmi opatrné tempo a tak na vrchole sa objavujem ako posledný. Pokračujeme na Peknú cestu do Krasnian a Rače a postupne sa k nám pridávajú ďaľší. Všetko prebieha podľa itineráru a tak rozrastajúci sa balík zdvíha každému chuť si zajazdiť.

7.-8. kolo SP HI-TEC v OC - Skalka -Kremnica 16.-17. 8. 2003

Na túto akciu som sa tešil už dávno predtým, dokonca som obetoval tradičný "Súkromný karpatský maratón" Rasťa Trubača. Kremnické hory sú prekrásne kopce a sieť cestičiek pre bikera stačí. Navyše už tradičné miesto konania Bielej Stopy mi dávalo šancu blúdiť o čosi menej ako zvyčajne. Takže všetko bolo jasné, ide sa na Skalku.

12.7.2003 - Rožňov pod Radhoštěm
Tak nakoniec padlo rozhodnutie ísť na Beskyd Tour. Ešte tak pred dvoma týždňami to vyzeralo, že nás pôjde dosť, ale nepriazeň počasia a ostatné záležitosti nakoniec zmenili zostavu tak, že sme štartovali nakoniec traja a aj to na krátkej trase. Milan Krajčovič a moja maličkosť sme sa rozhodli robiť garde Alenke Drahošovej ako jej domestici. Počasie bolo trochu bláznivé; deň pred bolo teplo a slnečno, ale v deň štartu sa nebo zatiahlo a očakával sa dážď. Štart bol o 8.30 v tesnom susedstve skanzenu v Rožňove a na obe trasy nastúpilo vyše 700 borcov. My sme sa takticky zaradili na koniec s cieľom pomaly a v pohode, ale isto sa drať dopredu;-)

Počuli ste už niekdo o Drásalovi? To je taký český Horal -115 km a 3500 výškových metrov (teda mne sa to tak zdalo z Bobovho rozprávania). Pokukoval som po ňom už minulý rok, ale na MTB preteky za hranice Slovenska som sa odhodlal vyraziť až tento. Keď som už spravil to rozhodnutie ( a mal som z neho trochu malú riťku), donútil som sa dokonca aj trochu trénovať, čosi s Bobom a jeho "kadenčným" tréningom, čosi sám pár krát do týždňa ráno pred robotou. Proste Drásal budil rešpekt. V minulosti som na dlhých maratónoch veľmi neoslňoval, dá sa povedať že moje skóre je v tomto ohlade dosť pošramotené a tak bolo treba začať konať.
Nakoniec som sa pridal k Bobovi a Citrónovi, obom namakaným dosť na to aby bolo jasné kto z nás troch bude kontrolovať pozíciu zozadu. Ale nevadí, moje heslo na dlhých je: zvíťazí každý, kto dojde do cieľa (v limite)

Netrpezlivo som sa tešil na Drásala, nech si s ním konečne vybavím minuloročný nevybavený účet. Odjazdený čas ma práve dvakrát nenadchol. Je pravda, že som nemal bike v poriadku a bolo dosť teplo. Kondička tiež nič moc. Ale aj tak.
Idem teda na druhý pokus. Problémy s bikom a kondičkou som už viac-menej vyriešil, ostáva len počasie, ktoré neovplyvním a ktoré môžu organizátori vybaviť.

V piatok poobede meškáme, stresujeme sa ale konečne makáme do Holešova. Na hraniciach pred Sudoměricami nám slovenský colník robí problémy. Asi ho vytočila Citrónová bezstarostná nálada. Berie papiere od auta a hrá sa na vysoko znepokojenú zložku štátu, teda orgánu. Už sme rozmýšľali, že žiadny Drásal nebude. Nervy si vydrásame už na hraniciach a zadarmo. Keď si colník Citróna dostatočne "vychutnal", vrátil doklady od auta tak sme rýchlo makali na českú stranu. Tam sme sa popýtali, čo máme urobiť s bikami, aby nám nerobili problémy pri návrate cez hranice. Aby to nebrali ako lopaty. Dobrosrdečný český colník, ktorý trošku pripomínal Michala Tučného, nám poradil, aby sme spísali na papier čestné prehlásenia o tom, že si vezieme biky na preteky a blablabla. Vybavené a ešte dodžubávame Citróna, že sa nechoval k slovenskému colnikovi dostatočne submisívne. :-)
Do Holešova sme prišli asi o pol deviatej. Svetla ešte dosť, odprezentovali sme sa, kukám do tašky, čo nám zabalili. Ty vole, dve tričká, to tu ešte nebolo. :-) Carbosnack, nejaké propagy, drásalovské bony. Strašne som sa tešil, že tam bude aj čelenka, ktorú som dostal minulý rok aj s fľašou. No nič, hádam bude nabudúce.

Author Extreme bike maratón - Duchonka 28.6.2003
Tak už do tretice sa chystám absolvovať Duchonku. Nejako som ju pôvodne ani nemal v pláne, predsa len, trať sa už ustálila na čosi pod 50 km, na dve kolá sa mi nechce ísť (resp. na to nemám) a terén už neprinesie žiadne prekvapenia, ale nakoniec možno aj kvoli vidine víťazstva v tombole celej Author série, pridal som sa k štartujúcim.

V sobotu ráno sa Tomáš , Citrón a ja nakladáme do Citronoveho Seatu Inca (inak úžasné auto, 4 biky plus batožina vnútri), berieme Boba z Rače a jucháme na diaľnicu. Na Duchonke je o pol ôsmej ešte všetko ospalé, máme kopec času sa nachystať, akurát skonštatujem, ako sa registrujeme, že už do nás páli nemilosrdné ranné slnko, ... hm... toto bude zase jeden horúci deň. Lenže trať je oproti FSM predsa len podstatne viac schovaná v lese, takže dnes jedno kolo by malo byť bezproblémové.

Parťáci ma usilovne lámu na dlhú trať, dokonca pri registrácii ma takmer znásilnia a prehlásia na dlhú, lenže ja mám na viackolové maratóny od Banskej Štiavnice jednoznačný názor a tak odolávam.