Na tejto akcii som sa zúčastnil po prvý krát. Vedel som o nej z Rasťových WEB stránok už v minulom roku, ale vzhľadom k nízkemu počtu najazdených km k dátumu maratónu v uplynulej sezóne som ho vynechal. Navyše som ešte nepoznal Sergeja a partiu z Pezinka, s ktorými sa teraz už častejšie vídame na podobných cyklistických podujatiach.

V upršané sobotné ráno som dosť váhal, či sa vydať do Trnavy alebo nie. Nakoniec, napriek kalužiam na ceste, som sa predsa len rozhodol ísť. Zbalený a pripravený som bol už v piatok, takže stačilo napakovať fľaše s vodou, nejaké musli a ide sa. Vyrážam z domu autom smerom na Senec a potom po starej ceste do Trnavy. Za Tomášovom akoby ktosi urobil čiaru na vozovke. Tá sa razom zmenila z mokrej na úplne suchú. Už vtedy som si hovoril:
"Zlepšuje sa to, fajn, len tie mraky sú ťažké a visia im nohy až po zem...",
čo mi postupne zlepšovalo upršaným počasím zachmúrenú náladu. Tesne pred Trnavou som využil odbočku na poľnú cestu na cikpauzu, lebo som nechcel hneď po zaparkovaní občúravať steny mestskej športovej haly. Vystúpil som z auta a zaregistroval som prijateľne teplý a vlhký vzduch. Ale čo to, čo to? Vôkol cítim akúsi zvlášnu bylinnú vôňu, ... do prdele, bol tu pohreb alebo čo? Vzduch voňal ako tlejúce vetvičky myrty, ktorú používajú farári v kadidle pri smútočných obradoch nad truhlou nebožtíka.
"No, tak toto teda dnes dobre začína", pomyslel som si.
To som ešte netušil, že ako sme stáli v rade na registráciu, ujde sa mi 13-ka. "Šit!", hovorím anglicky,
"tak už len sa niekde po ceste nevydrbať a dôjsť po vlastných, teda kolesách..."

alebo
ako Medard s dažďom vybabral

Tradícia pobosorovaných MTB maratónov na SVK trvá a tak sa už v piatok poobede rozhodujem, že MTB Fatraňák - Súľov tento rok nebude. Jedine, ak by organizátori nahodili minuloročnú trasu. :-)
Zostáva teda cestný maratón v Trnave. V sobotu ráno pozerám na nete správy a aj Rasťo telefonicky potvrdzuje domnienku, že niečo spŕchne. On teda nejde aby neprechladol. Aj tak má tento rok akési podozrivé problémy s hrdlom.

Týždeň som kvôli posranému počasiu nejazdil. Nohy mi mäknú, strácajú formu, ktorú pracne budujem už od začiatku roka. S miernym dážďom, či mrholením už nejaké skúsenosti mám z Veľkonočného jazdenia po Slovensku, takže ma to veľmi netrápi. Nie je to také strašné ako sa zdá. Ak sú len prehánky, tak sa dá. Idem teda do Trnavy.

Beriem si radšej tréningového Fořta. Do mokrého počasia si svojho fajnového taliana predsa brať nebudem. :-) Na prezentáciu dorážam pár minút po pol deviatej a po chvíli sa už obliekam do pracovného. Stihol som to úplne v pohode. Ešte som zmákol aj štartové pole odfotiť.
Marián s nešťastným výrazom už čakal na štarte. Debatili sme o všeličom. Len nech preboha neprší. Keby to takto bolo o týždeň na Rokefem, tak sodoma-gomora. :-)

Pôvodne som na Schwechater ani nechcel ísť. Akcia sa koná vo štvrtok a hneď v sobotu je zase Dubničák. Ale čo už, ulakomil som sa na cyklodres v cene štartovného 35 euro. No keby bolo také štartovné aj na našich maratónoch, asi by som toho veľa nepojazdil. :-).

Dĺžkou sa tento cestný maratón radí skôr ku krátkym. S Mariánom a JoKom sme sa vybrali skoro ráno z Bratislavy. Citrón nakoniec nešiel, lebo bol narobený z predchádzajúceho dňa ako k....
JoKo nám dvom zelenáčom robil gardepána celej akcie. Poukazoval nám, kde sa registruje, kde sú záchody, sprchy, štart-cieľ, jeho poznatky boli na nezaplatenie. V aute smerom na akciu sme mudrovali, čo bude na trati najväčší problém a ako je to s avizovanou neochotou cyklistov spolupracovať. Mne sa to nezdalo od začiatku.

Zaregistrovali sme sa, vybrali si veľkosť cyklodresu, prevzali čipy a išli trošku nohy rozjazdiť. Hneď som zistil, že klimatexové tričko treba zhodiť dole. Ak mi je už teraz teplo, tak na trati bude celkom určite. Nahadzujem si na hruď Polar, ktorý mi JM požičal. Len tak zo srandy som zvedavý, aké hodnoty mi to vyhodí po pretekoch.

Na štarte už vidím známe tváre, Efu a spol., pezinskú mafiu, .... kecali sme o všeličom a do toho neustále spíker čosi nemecky mlel. Registroval som len jeho upozornenia, koľko ostáva do štartu.

20.5.2004 - Schwechat, Rakúsko
Prvá akcia v tomto roku z môjho pohľadu bola len tréningová. Výpadok jarných kilometrov ma posunul medzi zdatnejších turistov a tak mi dobre padlo, že väčšia časť našej partie sa rozhodla robiť garde našim nežnejším polovičkám a šli sme viacmenej pohromade. Na tohtoročný máj bolo veľmi teplé počasie, ale čerstvý severný vietor na rovinatej trase nás určite preverí. 
Odštartovali sme zozadu a hneď za mestom sme si vytvorili vlastnú skupinu. Vietor fúkal do chrbta a tak cestovná rýchlosť 35 bola bez námahy. Len som bol prekvapený, že sa našlo aj dosť Rakúšakov, ktorí sa vyvážali za nami. Takáto skupinka prišla až po prvý vážnejší kopec, ale tam sme sa už úplne roztrhali. Moje prvé májové kilometre som prežíval v pohode a aj kopček mi ubehol rýchle. Na opačnej strane kopca sme sa niektorí počkali a popri Neziderskom jazere sme šli ako malá skupinka. Vietor už fúkal do boku a bolo tam veľa aút, tak som sa tešil na najväčšie stúpanie. Škoda, že som si nevšimol skôr, že oproti nám po cyklochodníku sa šli majstrovstvá sveta na vysokých bicykloch. No, neviem či by som mal odvahu si na to sadnúť...

"Kto nebol na tohtoročnom Šela maratóne, môže ľutovať."

Lepší podtitul pre tento maratón jednoducho nie je. Prečo? Vyšlo počasie, skvelé občerstvovačky, dobré zabezpečenie súťažiacich a trať bola úúúúplne super. Za najlepší prínos pre pretekárov, ktorí si chceli trať vychutnať, bola možnosť individuálneho štartu. To znamená, že po odštartovaní hlavného balíka o 9:00, bolo možné odštartovať v priebehu 9:30-10:00 kedykoľvek. Myslím, že kto zvolil túto možnosť, urobil len a len dobre. Minimálne sa vyhol každoročným zápcham na náročnejších úsekoch trate.

V piatok večer sme sa prezentovali s Citrónom a Bukasom, jeho teamovým kolegom na hrade Helfštýn. Rozbalili sme stan a hybaj hľadať krčmu, kde by sa dal pozerať hokej. Krčmu sme našli a namiesto obligátnej TV so zrnitým obrazom tam mali obrovskú širokouhlú obrazovku. Ako sme nabili Rusov sme síce nevideli, ale v prestávkach zápasu čehúňov s nemcami dávali zaujímavé momenty. V tej chvíli sa vonku rozpršalo. Miestami výdatne aj s bleskami. Už sa obaja nechávali počuť, že zajtra asi nenastúpime. Nemá to cenu.

Včera som sa vrátil so Šela maratónu a s malou dušičkou prišiel do dejiska orietačných pretekov nedaľeko Brna, do dedinky Prštice. Hneď vo dverách stretávam kolegu v vedľajšej kancelárie a vyzvedá, kde som sa tu nabral.
Paži bol ešte prekvapenejší. Tak sme sa po chvíľkovom zaregistrovaní a naháňaní usporiadateľa, nech mi už dá konečne nejaké číslo :-). A čip. Hlavne som vyzvedal od Pažiho, ako vyzerá terén, mapa, počasie. Veď to predsa jazdili včera. Vravel, že mapa je dobrá a terén je mierny a celkom dobrý. Porozprával som mu nejaké zážitky zo Šely a pomaly sa pri tom pripravovali na štart. Štartujem pomerne skoro. 38 minúta.

Na štarte som postretával samé známe tváre, pozdravil Martinovu mafiu, Meda a ďalších.
"Kde máš bendžo" pýtam sa Mikyho.
"Nemám, teraz mám toto" pozerá na svoj hardtail. Vyzerá ľahší ako to vŕzgajúce čudo, čo mal predtým. :-) Vidieť, že si verí. Zato JM povedal, že jemu bendžo funguje, akurát sa mu včera rozsypala sedlovka a v tráve hľadal všetky šróbiky.
Medo mi vraví, že ako čítali o mojom nedávnom (ktorý som nazval Slovenská jar) po Slovensku, tak mi vraj závideli, ako som si dobre pojazdil. Nato sa JM začal chechtať a živo popisoval fotku kde sa so širokým úsmevom ksichtím a za mnou súvislá snehová pokrývka aspoň pol metra vysoká. Nebudem sa vzrušovať nad závistlivcami. Nech si to pojazdia sami a poznajú, že to za to stojí.

Rok sa stretol s rokom, prišli Veľkonočné sviatky a to znamená, že využijem predĺžený víkend. Nebudem síce vysedávať za počítačom ale si sadnem na bike a namiesto monitora použijem okolo seba pohyblívú krajinku. Nakúpil som traťovky a nejaké to pitivo. Mimoriadne sa mi osvedčila tyčinka od Nestlé Sweltesse. Asi to vyzerá ako neplatená reklama ale každopádne by mi za to niečo mohli dať. :-)

Vlak som vybavil rýchlo. Rýchlik Goral, ktorý ma odviezol minulý rok bol síce fajn, ale v Žiline som chcel byť skôr. Išiel som teda expresom Kriváň o 5:45 z hlavnej stanice. Bombová vec, použijem ho aj nabudúce. Stáli sme len v Trenčíne a v Žiline som už o 7:55 vyrážal obvyklým smerom na Terchovú.

V týždni mi poslal JM mail, kde sa vyplakával, ako sa nemôže pozerať že je vonku pekne a on si musí doma šunky válať. Že či nepôjdeme cyklosezónu dáko uzavrieť.

Je sobota ráno 6 hodín. JM, Tomáš, Stanka a Citrón sedíme vo vlaku a debatíme nad výletom. Stihneme to z Piešťan domov ešte za svetla? O hodinu neskôr sme na stanici a hotujeme sa vyraziť.

Po Vrbové ideme po ceste, toto poznám už z niekoľkých výletov. Kolesá nášho minipelotónika vydávajú taký hučiaci cvrkot ako na letisku. Aj ďalší úsek smerom na Brezovú pod Bradlom poznám. Akurát sa ide miestami do dosť prudkých kopcov. JM, Tomáš a Stanka nám utekajú dopredu a my dvaja, Citrón a ja to istíme zozadu. Moc nám to do kopca nejde a zaostávame. Citrón vyzvedá, že či je JM nabúchaný, lebo maká dopredu ako ďas. Krútim hlavou a vravím,
"Klídek, je to starý človek, unaví sa a potom ho poľahky dobehneme" :-)))
Zdá sa, že sa upokojil a tak sa obaja soplíme za uniknuvšou trojicou až kým ich nedobehneme.

Memoriál Ondreja Papánka, Verejné preteky MTBO na Devínskej Kobyle

Na posledné preteky tohoročnej MTB aj MTBO sezóny som sa vybral aj so synátorom. Studené hoci slnečné októbrové ráno nás donútilo nahodiť nejakú tu vrstvu naviac, lenže kým sme na parkovisku na Dlhých Dieloch poskladali bicykle, boli sme premrznutí na cencúľ. Na to je dobrý jediný liek, hýbať sa. Kým sme sa vyštverali popri vodárni hore na lúku zvanú Kukuričák, už nám zase bolo teplo až moc. Zišli sa tu samé známe tváre, prekvapila ma účasť Tamáša Jankóa, spravil z miestnych pretekov hned aj medzinárodné... Poprosil som pani Královú, čoby organizátorku, aby dala Jurka na začiatok štartovej listiny, mladý pôjde dneska trať sám, ja mu budem robit len také krovie aby mal pocit istoty, že keby niečo.... No a potom si schuti zájdem Céčko t.j. najdlhšiu trať.

Jurko absolvoval svoju trať vcelku v pohode, orientoval sa správne, len sem tam zabúdal, že je na pretekoch a mal by aj trochu závodiť. Aj tak sa umiestnil v polovici štartového pola v kategórii A, spolu s hodne staršími harcovníkmi. Na mna čakala trať \"C\" a veru som bol hodne zvedavý, čo vymyslela Stanka v tomto priestore. Odštartoval som skoro na záver štartovky, za mnou už čakal na svoju príležitost Peťo Sámel. Aspon ma bude kto naháňať, myslím si.

Konečne je tu koniec cyklosezóny, nejako som už unavený. :-) Ešte si povinne zajazdím na kobyle a zavesím bike na klinec.

Počasie bolo celkom fajn. Mohlo byť trošku teplejšie ale na jesenný víkend je zázrak, že nepršalo. Tak som sa teda dotrepal z Rače na biku z Krasňanov cez Snežienku popri Karlovke hore kamsi nad Dlhé diely. JM mi vravel, že v týchto končinách sa vraj jazdievajú XC preteky. Že sa mi tu bude páčiť. Nuž, nedbám. Celkom sa mi tu páči. Obďaleč si nejaké decká púšťajú šarkanov. Štýlova jeseň ako sa patrí. Medzitým sa dozvedáme od Královej pár slov o memoriáli Papánka, výklade mapy, upozornenia a môže sa pomaly začať.

Medzi prvými vybiehajú na trať JM so synátorom. JM si potom pôjde odjazdiť aj svoju kategóriu. Ja štartujem spolu s Romanom Kučerom. Takže račané idú spolu. :-) Srandovné je, že Roman si stále myslí, že som z Pezinka, hoci ja si na Romana pamätám ešte zo základnej školy. Chodil o ročník-dva vyššie ako ja. Roman však teraz ide o kategóriu nižšie. :-)