Ako každý rok, aj teraz v jedno augustové ráno vyrážam, na Rasťovú akciu s pracovným názvom "Karpatská opica". Idem s úmyslom čo najviac trénovať na Horala. Mám však obavy, či takto dokážem prejsť celú trať. Minulý týždeň som si zatrénoval cez PK, Pernek, Lozorno, Stupavu, Záhorskú Bystricu, Kramáre domov. V Krasňanoch som chytil životného hlaďáka. Ledva som došiel domov a to som mal v nohách len 72 km, asi kilometer od domu. Teraz to sa toho musím nejako vyvarovať a občas si odpočinúť jazdou v balíku. Rozhodne nehodlám skapať kdesi v Myjave. :-)
Na cestu som si zobral dve horalky, chlieb so salámou a dve prázdne fľaše. Idem naproti do Svätého Jura, kde sa pripojím k Rasťovi, prichádzajúcemu z PK. V Juri ešte neboli, tak pokračujem ďalej. V polke už z diaľky vidím, že už idú. Otočím to a v pohode idem za nimi. Nesnažím sa ich dobehnúť. Načo?

V polke kopca na Javorník postupne dobieham zaostávajúcich, keďže si sledujem tempo, pokračujem ďalej. Medzi poslednými predbehnutými patril aj Luboš čo si asi nechcel nechať, lebo v krátkom zjazde na Košariská ma obieha. V nasledovnom stupáku som ho zase dobehol :-) Pokračujeme na Červený kríž. Cesty sú prázdne, kto by kua vyliezal z postele o pol ôsmej, aby si išiel zabikovať do lesa? :-) Fičíme dole. Maximálka nejako 70 km/h. Za Červeným krížom vravím Lubošovi, že si idem naplniť fľašu vodou zo studničky. Počká ma a pokračujeme ďalej. Od horárne na Peknej ceste ideme veľmi opatrne dole. Cesta je v biednom stave, pomlátená a vymletá. Na konci zjazdu dokonca dva retardéry. Neviem na čo ich tam dali. Už cesta samotná je retardér sám o sebe.

Aj napriek mnohým problémom v minulom ročníku tohto súkromného neoficiálneho maratónu som sa rozhodol tento rok zúčastniť. Síce som nemal lepšiu kondíciu, ako minulý rok, skúsenosti boli myslím podstatne lepšie a tie spravia strašne veľa. Nakoniec, aj tak som nešiel celú trasu, prvých 50 km, počas ktorých sa ide ešte 2 krát na Biely Kríž s prevýšením dokopy zhruba 800 m, som vynechal (vlasnte som to vynechal nútene, keďže počas štartu o 7:30 som bol ešte v práci).

Ráno odchádzam z domu 9:25 šliapem na Babu. Podľa časového harmonogramu má prísť skupinka 10:40 do Perneka. 10:00 som na Babe, tu už stretávam Dušana, ktorý dnes ide jazdiť iba Bukovú a s ostatnými sa iba kúsok zvezie. Dávam si ešte kofolu a púšťam sa dole. Tu už čaká ostatných Marián Dluhý, ktorého tu práve spoznávam. Prví prichádzajú už o 10:38, postupne ďalší a ďalší. Posledný príde Rasťo Trubač, organizátor tohto maratónu, spolu s Ľubošom, pretože Rasťo už stihol schytať 2 defekty.

16.8.2003 - Pezinok
Polovička augusta sa už pomaly tradične nesie v znamení stretnutia našej partie ako aj ďaľších viac či menej známych na mojej akcii krížom krážom cez Malé Karpaty. Počasie vyšlo hádam takmer ideálne a aj prisľúbená účasť mala byť vysoká. Z Pezinka okrem domácich sa pripojili Jožo z Báhoňa, Maroš Mališ a Martin Mišovič. Takže pre tentokrát silná osmička. V Juri sa k nám pridal aj Robo Juhás a v tomto zložení sme vystúpali aj na prvý kopec. Po minuloročnej blamáži som nahodil veľmi opatrné tempo a tak na vrchole sa objavujem ako posledný. Pokračujeme na Peknú cestu do Krasnian a Rače a postupne sa k nám pridávajú ďaľší. Všetko prebieha podľa itineráru a tak rozrastajúci sa balík zdvíha každému chuť si zajazdiť.

12.7.2003 - Rožňov pod Radhoštěm
Tak nakoniec padlo rozhodnutie ísť na Beskyd Tour. Ešte tak pred dvoma týždňami to vyzeralo, že nás pôjde dosť, ale nepriazeň počasia a ostatné záležitosti nakoniec zmenili zostavu tak, že sme štartovali nakoniec traja a aj to na krátkej trase. Milan Krajčovič a moja maličkosť sme sa rozhodli robiť garde Alenke Drahošovej ako jej domestici. Počasie bolo trochu bláznivé; deň pred bolo teplo a slnečno, ale v deň štartu sa nebo zatiahlo a očakával sa dážď. Štart bol o 8.30 v tesnom susedstve skanzenu v Rožňove a na obe trasy nastúpilo vyše 700 borcov. My sme sa takticky zaradili na koniec s cieľom pomaly a v pohode, ale isto sa drať dopredu;-)

Keď som prvýkrát Jurovi hovoril, že by sme mohli cez leto ísť na biku do Slovenskej Ľupče, za 1 deň tam, na 2. deň späť, totiž tam som vedel, že by sme si mohli vybaviť ubytko, Juro dlho ani nevedel, kde to je. Kúsok za Banskou Bystricou, cesta tam je okolo 220 km - hovoril som mu stále. Pôvodne sme chceli ísť už v apríli, no najskôr nebolo vhodné počasie, neskôr nikto z nás nemal čas, vždy do toho niečo prišlo, v máji znovu počasie, až sme mysleli, že nakoniec už vôbec nepôjdeme. Na tento víkend som mal naplánovanú cestu do Banskej Štiavnice a späť, na celý víkend, no táto akcia nakoniec padla, tak som Jura nahovoril, aby so mnou išiel teraz. Rozhodli sme sa v pondelok pred víkendom 14-15 jún 2003, posledné áno však padlo až vo štvrtok - odchádzame v sobotu ráno.

Už minulý rok som bol prihlásený na túto akciu ale po tom, čo som sa vymlátil na MTB v Duchonke a následne si poležal zopár dní v nemocnici, z toho zišlo. Radšej byť poriadne pripravený ako uprostred akcie odpadnúť vyčerpaním. Teraz som sa však pripravil dobre (rozumej, nevybúral som sa) a nič nebránilo účasti na tejto akcii.

V piatok pred akciou som sa bol s Citrónom prezentovať, vyfásnuť "montérky" dres Radenska, samolepku na označenie bicykla, informačný bulletin o akcii. A tak sme sa definitívne obaja rozhodli štartovať. On ani ja sme na tejto akcii ešte neboli a boli zvedavý, aké to bude. Citrón sa pochechtával na úmysle organizátorov za každú cenu nadstaviť na doterajších 301 nejaké kilometre, len aby to bol najdlhší maratón na Slovensku. Mierne súhlasím aj ja. Radšej by som zajazdil niečo kratšie ale zato v zaujímavejšom teréne. Hoci aj kopcovitom. Takto na rovine to je len o tom, kto dlhšie vydrží sedieť na zadku. :-) Minulý ročník štartoval aj minister Mikloš. Vraj je to tiež dobrý cyklista. Ale nevie sa, či bude aj tento ročník. Asi nebude mať odvahu, lebo po tom, čo zvýšili spotrebnú daň za pivo, by mu asi celý pelotón otrepal pumpičky o hlavu. :-)

Tak sme sa teda rozlúčili s tým, že sa stretneme ráno o 4 na Zlatých pieskoch.

Keď mi prišli propozície na Trnavský maratón, zbežne som si ich prezrel, pričom sa mi zdalo, že je to rovnaká trasa ako v minulých ročníkoch. Povedal som si, že prečo by som tam nešiel, definitívne rozhodnutie však malo padnúť tesne pred dňom štartu v závislosti od očakávaného počasia. Cca 5 dní pred to vyzeralo podľa predpovedi počasia, že v piatok a v sobotu ma práve prísť slabšie ochladenie ale s dažďom. Vtedy som začal trocha pochybovať o mojom štarte. Čím viac sa ale blížila sobota, tak sa predpoveď na tento deň vylepšovala, až nakoniec bola veľmi optimistická, čo sa dažďa týka a v prípade teplôt hlásili až zbytočne veľa (do 30 st.). Takže už sa nebolo na čo vyhovárať ...
Prvýkrát som sa pánsky odviezol autom do priestoru štartu. Na minulé ročníky som šiel po vlastnej osi, lebo som vtedy šiel s ostatnými Pezinčanmi už z Pezinka. Tento rok som musel ísť z Bratislavy a dať si navyše v tento deň o 100 km (z Pezinka to bolo 60) - to už je trochu veľa. Takže sme sa zaregistovali a začali pripravovať na štart. 5 min. pred štartom organizátor začal mikrofónom pripomínať trasu preteku. Vtedy, na moje prekvapenie som zistil, že trasa vôbec nezodpovedá mojej predstave o trase - ide sa opačne ako predchádzajúce ročníky, čo bol taký zásadný rozdiel, že už som si vôbec veľmi nebol istý kadiaľ vôbec pôjdeme. Táto neistota ma mátala počas celých pretekov a bol som trochu nachystaný, na prípadné ďalšie neočakávané zmeny trasy voči mojej predstave.

Môj prvý oficiálny cyklomaratón, ktorého som sa zúčastnil, bol v nádhernom počasí 7. júna pri pomerne veľkej účasti. Ráno sa do Trnavy veziem vlakom, aby som sa zbytočne neničil, hoci to je necelých 35 km. Zaregistrujem sa a už tu stretávam zopár kamošov, s ktorými čas do štartu ubehne celkom rýchlo. Z Pezinka tu poznám Ivana a Dušana, ostatní tento rok neprišli. Robíme ešte zopár fotiek a už sa staviame na štart. Trasa je tento rok dosť rozličná od predošlých ročníkov, ale znovu sa ide prvých zhruba 75 km obmedzenou rýchlosťou až po 1. občerstvovačku, takže teraz je jedno, či sme na štarte na začiatku alebo konci štartovného poľa. Vpredu ide policajné auto zastavujúce dopravu, za ním sprievodné auto, ktoré nesmieme predbehnúť.

Pretože Rasťo je dnes na horskom maratóne, poprosil ma ,aby som napísal pár postrehov z Trnavsko-kopaničiarskeho cyklomaratónu. Tu sú: Na štarte v TT sa z Pezinka a priľahlých kolónií (z Modry) zúčastnili: moja maličkosť,Dušan Hrubý, Jaro Veselovský, Milan Bacigál- Baco, Andrej Matiašovský, Julo Bugár, a Modrania Peter Majda a Milan Krajčovič-Ježo. V TT na štarte má šťastie Baco, v miestnom obchode zohnal modré kraťasy, ktoré už dlho zháňal. Zaprezentovalo sa asi 160 cyklistov. Organizátori asi čakali viac (boli roky, keď bolo aj 300), preto majú nadbytok čapovanej kofoly, piva a banánov, ktoré sa dávajú bez prídelu. Využívam to aj ja a lejem do seba toľko kofoly, koľko sa dá. Bude teplo, treba sa zavodniť. Ešte niečo fotím a ideme! 

Devínska 37 26. 4. 2003

Už druhý alebo tretíkrát ma takto dotiahol na nejakú akciu Citrón. Reku či nejdem na Devínsku 37. Ešte som to nejazdil ale trať poznám, takže nevidím problém. Ešte som zavolal JM reku či si nechce zajazdiť asfalt. Tak sme sa teda stretli jedného krásneho rána o pol deviatej na Račku.
Celkom slušná kôpka športuchtivých bikerov už stepovala a čakala na deviatu hodinu. Zapisali sme sa do prezenčky, vyfásli nejaký papierik a čakali tiež.

Konečne som objavil aj Citróna a skrátili sme si čakanie pokecaním.
Pár minút po deviatej sa plážovým tempom vyrazilo. Nejako sme sa popasovali s nástrahami bratislavských ulíc (rozumej hlavne vodičmi, prípadne neopravenými jamami z mrazivej zimy) a pomaly to roztáčali na vyššie obrátky. Dlhý pelotón zložený hlavne z rekreačných bikerov sa už za Račou vyprofiloval. Než sme došli do Pezinku tak som netušil, že je tu ešte jedna kategória bikerov. A to tí, čo budú zastavovať pomaly pri každej krčme. :-) Popili sme s JM kofolu a pokračovali ďalej. Ako náhodou sme stretli aj Luboša. Práve si išiel dať svoje obligátne kolečko do kopcov na horáku.