20.5.2004 - Schwechat, Rakúsko
Prvá akcia v tomto roku z môjho pohľadu bola len tréningová. Výpadok jarných kilometrov ma posunul medzi zdatnejších turistov a tak mi dobre padlo, že väčšia časť našej partie sa rozhodla robiť garde našim nežnejším polovičkám a šli sme viacmenej pohromade. Na tohtoročný máj bolo veľmi teplé počasie, ale čerstvý severný vietor na rovinatej trase nás určite preverí. 
Odštartovali sme zozadu a hneď za mestom sme si vytvorili vlastnú skupinu. Vietor fúkal do chrbta a tak cestovná rýchlosť 35 bola bez námahy. Len som bol prekvapený, že sa našlo aj dosť Rakúšakov, ktorí sa vyvážali za nami. Takáto skupinka prišla až po prvý vážnejší kopec, ale tam sme sa už úplne roztrhali. Moje prvé májové kilometre som prežíval v pohode a aj kopček mi ubehol rýchle. Na opačnej strane kopca sme sa niektorí počkali a popri Neziderskom jazere sme šli ako malá skupinka. Vietor už fúkal do boku a bolo tam veľa aút, tak som sa tešil na najväčšie stúpanie. Škoda, že som si nevšimol skôr, že oproti nám po cyklochodníku sa šli majstrovstvá sveta na vysokých bicykloch. No, neviem či by som mal odvahu si na to sadnúť...

Rok sa stretol s rokom, prišli Veľkonočné sviatky a to znamená, že využijem predĺžený víkend. Nebudem síce vysedávať za počítačom ale si sadnem na bike a namiesto monitora použijem okolo seba pohyblívú krajinku. Nakúpil som traťovky a nejaké to pitivo. Mimoriadne sa mi osvedčila tyčinka od Nestlé Sweltesse. Asi to vyzerá ako neplatená reklama ale každopádne by mi za to niečo mohli dať. :-)

Vlak som vybavil rýchlo. Rýchlik Goral, ktorý ma odviezol minulý rok bol síce fajn, ale v Žiline som chcel byť skôr. Išiel som teda expresom Kriváň o 5:45 z hlavnej stanice. Bombová vec, použijem ho aj nabudúce. Stáli sme len v Trenčíne a v Žiline som už o 7:55 vyrážal obvyklým smerom na Terchovú.

Fatransko-Strážovský cestný maratón - Mošovce 13.9.2003
FSM je už taká kultová záležitosť. Referenčný pretek ku chýliacemu sa záveru sezóny. Povinná modlitbička ku bohovi dažďa -ozaj všlimli ste si, ako nám bol túto sezónu priaznivo naklonený? Dokonca i sám veľký Horal bol bez jedinej kvapky (Drásala nepočítam :-)..). Chudáci poľní i lesní hospodári, keď už i bikeri hovoria, že by mohlo popršať, to už je už naozaj vážne.

Nuž túto jednoznačnú štatistiku sa chystal FSM pokaziť. Vrúcne modlenie nejako nepomáhalo, posledné dni pred sobotou boli upršané a výhľad na sobotu bol pesimistický. To bol asi aj dôvod, prečo sa nakoniec dlhej trate zúčastnilo povážlivo málo trúfalcov - len to tvrdé jadro. Lenže naša ekipa bola pevne rozhodnutá, takže keď sme sa v zložení Bobo, Braňo P. a Mišo (z Pezinka) plne naložení prebíjali cez dažďové kvapky smerom ku Mošovciam, tak naša otázka bola iba: "dať si blatníky alebo nedať si blatníky?". Noc sme strávili v sparťansky zariadenej chatke v kempe a nad ránom sme už na striedačku s Bobom chodili vyzerať, ako cez rednúce mraky presvitá mesiac. Boh dažďa nám bol opäť naklonený. Ba dokonca oproti minulému roku, keď bolo na štarte o 7. ráno brutálny JEDEN stupeň, toto ráno bolo napodiv teplo.

Svoj krst na tejto akcii som už absolvoval minulý rok. Prakticky s nulovými skúsenosťami som to ťahal až na výnimky sám od Kľačna až do cieľa. Taký je už osud hobbíka bez zmysluplného tréningu. :-) Toto som hodlal nejako napraviť a aj tohtoročná odjazdená sezóna dávala teoretické predpoklady na lepší čas. Dva predĺžené cyklovíkendy na Slovensku, Rock FM, Rasťov karpaťák a niekoľko tréningov v okolí Bratislavy dalo tento rok približne 3800 najazdených kilometrov na cestnom bicykli. Preto som v podstate bez väčších obáv, že kdesi zhorím, pokojne vyrazil do Mošoviec s JM, Braňom a Mišom na Fatraňáka.

Počasie vyzeralo veľmi nepredvídateľne. Rasťo strašil odchádzajúcimi prehánkami ale jedno bolo isté. Ráno na štarte teplo nebude. Pre istotu som si na cestu pribalil windstopperový komplet. Dokonca aj s rukavicami. Akoby som išiel na severný pól. :-) Myslím, že každý urobí len dobre, keď na štart vyrazí v teplom.

13.9.2003 - Mošovce, 8.ročník
Pravdepodobný a asi aj skutočný vrchol sezóny teda nastal a dorazil som do Mošoviec na štart. Počasie bolo hnusné, chlad, slabší dážď a posledné dva týždne to samé mi trochu uberali z ambícií, ale aj tak som sa prihlásil na dlhú trasu. Nakoniec, veď už to poznám veľmi dobre a horšie ako vlani to nebude. Teda, ale nafasoval som číslo 13 a 13.teho štart... Ešteže nie som poverčivý. 
Vcelku som sa prekvapil nízkou účasťou - to asi to počasie a nečakane zasa pestrejšou ponukou jedla v RS Drienok (čo ale úplne znegovali na druhý deň a úroveň služieb aj keď majú zákazníkov je v tejto časti Slovenska minimálne neeurópska). Ale to bezprostredne s maratónom nemá nič spoločné.

Tento rok bola novinka - oddelili dlhú a kratšiu trasu. Malo to rozporuplné dôsledky. Na kratšej nebolo treba tak priskoro vstávať a nekonečne dlho čakať na tombolu, ale na druhú stranu podstatne menejčlenné pole sa pričinilo o to, že sa veľmi rýchlo balík rozpadol na skupinky až jednotlivcov.

6.9.2003 - Svätý Jur
Leto skutočne preletelo a akurát prudké ochladenie mi dalo na vedomie, že sa blížia jesenné vrcholy sezóny. Prvým z nich je časovka z Neštichu na Malý Javorník. Samozrejme, že som sa na štart postavil.
Dokonca som stihol si dať ten kopec aj dvakrát tréningovo a časy sa ukazovali sľubné, ale keď prišiel deň D bolo všetko inak. Ráno krásne počasie, ale chladno. Postupne sa otepľovalo, ale ešte stále to nebolo na moju prevádzkovú teplotu. Veľmi ma prekvapila účasť. Vyše 160 štartujúcich som neočakával a je vidno, že sa akcia dostáva do podvedomia cyklistov, lebo tam bola široká paleta, čo sa týka výkonnosti a ambícií. Dokonca aj účastníčok bolo hojne. A aká bola dokumentaristika!!! Napočítal som cca 20 digifoťákov;)

Ufff, pekne si trúfam… V tomto roku som vďaka vlaňajšej nehode a neustálemu lietaniu po lekároch nabehala na bicykli sotva 1200 km. A to už ani nehovorím o tom, že do kopcov nevládzem ťahať vôbec. No ale neštichovská časovka je príliš veľké lákadlo, tam sa skrátka ísť musí. Pred rokom som na nej nebola, kvôli „rýchlobehacím" problémom, vďaka čomu si zo mňa Bobo nezabudol strieľať a Žulvo mi to ešte dodnes neodpustil. :-)

Tento rok som si povedala, že „prídem aj keby som neprišla..." :-)

"A nezabudni napísať, že pretekár s číslom 70 doj..al celé preteky" lúči sa so mnou jeden z organizátorov Citrón pri odchode domov. :-)))

Ako vždy, prvú septembrovú sobotu klub CykloSlovakia organizuje časovku na Malý Javorník. Už je to tradičná akcia v ktorej nejde o umiestnenie ale o príjemne strávený deň.

Tak, mám tu ďalšiu veľmi očakávanú akciu, na ktorú som sa síce vôbec nepripravoval, ako minulý rok, ale tešil som sa na ňu o to viac. Tento rok som pred ňou 2 týždne takmer vôbec nesedel na biku a bál som sa, že budem mať nejaký hrozný čas. No podobne na tom boli aj mnohí iní cyklisti, veď týždeň pred časovkou začalo zlé počasie. 6. 9., v deň konania časovky už bolo jasno, síce trochu zima, ale dalo sa to, mne to dokonca dosť vyhovovalo.

August 2003, 29. 8. 2003 - Piatok

Predĺžený víkend som znovu využil na bikovanie. Už mám s tým menšie skúsenosti, takže som si v priebehu týždňa vybavoval ubytko. Naraz mi len vo štvrtok večer tatko povedal, že ide autom na východ, či nechcem ísť s ním. Plány som musel mierne modifikovať. Takže sa pôjde na východ a voľačo sa pojazdí.

V piatok ráno vyrážame smerom na Stropkov. Krátku zástavku v Polomke u známych využijeme na zmenu za volantom. Tatko ma vyloží na Sivej Brade a odtiaľ už pôjdem do Stropkova na cesťáku. Tatko si pozrie nový tunel a ja si vyskúšam ten vodičmi preklínaný stupák na Branisko.