Non – stop cyklojazda má už dlhú tradíciu. Prvýkrát som sa zúčastnil tohto podujatia v roku 2004 a celkom sa mi to páčilo. Preto som vyspovedal pána Mariána Rozložníka, nech prezradí o tejto akcii viac.

1. Čo je zmyslom Non - stop cyklojazdy Trnava - Rysy?
Cyklojazda (prvé cyklistické podujatie takéhoto druhu u nás) je našou spomienkou a uctením si účasti členov trnavskej vojenskej posádky a obyvateľov mesta, ktorí v auguste 1944 dobrovoľne odišli do SNP (konkrétne do oblasti Pohronia) a zároveň akciou, ktorá má za cieľ popularizáciu cyklistického športu a mesta Trnavy. Má podporovať športové aktivity ľudí, vytvárať nové priateľstvá, utužovať staré ...

Na túto akciu som sa celkom tešil. Zvlášť po tom, ako vysvitlo, že Rock FM sa tento rok konať nebude. Pre maratóncov-hobbíkov vítana príležitosť okúsiť aj niečo iné. Jediné čo mi vŕtalo v hlave, bola nepríjemná predpoveď počasia. Už týždeň dopredu som prakticky stále kontroloval predpovede a nevyzeralo to vôbec optimisticky. Nakoniec som si povedal, že pršať nebude a basta. Cestou som sa zastavil v Pezinku a počkal na Andreja. Potom sme sa spolu vydali do Trnavy bicyklom aby sme sa zaregistrovali, najedli a pomaly pripravovali na zajtrajšok.

Spolu so mnou sa vo štvrtok ráno (16 st. Celzia) v Trnave na štarte Non-stop cyklojazdy Trnava-Rysy postavili Ivo so Svenom, Andrej a snáď najväčšie prekvapenie Barbara s domestikom Petrom, čo mi onehdá chcel pumpu na oné miesto priložiť za jednu zlomyseľnosť. :-)

A už je tu piaty ročník asi najťažšieho maratónu na Slovensku. V mojom prípade dokonca jediného maratónu, ktorý tento rok absolvujem. Hmmm, pekne som si vybral, hneď ten najťažší... Pravda je, že mi v poslednom období zachutil viac cykloorienťák a tak na maratóny nebol čas. Pravda až na túto "čerešničku na torte". Darmo, Horal to je výzva, v mojej vekovej a hmotnostnej kategórii to nie je len prázdne slovo. Po tréningových výpadkoch na jar tohto roku som si postavil cieľ dôjsť v limite. Nuž a tak som sa dopravil do Svitu spolu s orienťákmi Pucom (ako člen teamu VOS-TPK zabezpečuje meranie tohoto maratónu) a Stankou - tá si ide zazávodiť na LEJZY a samozrejme starým parťákom Bobom. Ten sa na maratón poctivo pripravoval, absolvoval žiletkárske sústredenie na jar v Chorvátsku a vyzerá, že nenechá nič náhode.

Z Horala sa pomaly stáva rutinná záležitosť, bývame ako vždy v Zenite a ako vždy nás pred jeho vchodom vítajú riadne kaluže. Darmo, hoci predpoved je dobrá, v stredu riadne pršalo a v lese bude mokro. Na prezentácii ma usporiadatelia príjemne prekvapili darčekom - kvalitnými ponožkami s logom Horala. Dokonca, kedže som sa prihlásil v časovom limite, dostávam ich hneď dvoje. Škoda len, že maju vrchnú čast bielu, aj tak som sa rozhodol, že si ich hneď zajtra vyskúšam, som zvedavý na ich farbu večer v cieli....

Vlani sa u nás (na Slovensku) objavila mladá, krásna, poľsky hovoriaca žena a navyše vyhrala skoro všetko čo sa dalo. Keď sa vyskytla príležitosť urobiť s ňou rozhovor – nedalo sa túto možnosť využiť. Môžete si ho prečítať v Slovenčine aj v pôvodnom poľskom znení na stránkach www.horal.sk.

1. Magdalena, môžeš nám niečo o sebe povedať? Na Slovensku si asi dosť neznáma, vieme o Tebe iba to, ze si prišla videla a zvíťazila na "MERIDA PELOTON MTB CUP 2004".
Ahoj ! Teda, niekoľko doplňujúcich informácií o mne (okrem teho, že sa volám Magdalena Balana ) ; mám 21 rokov, študujem informatiku. Cyklistike sa venujem od roku 1996 , začínala som s pretekmi XC. 2 sezóny štartujem na maratónoch MTB, kde reprezentujem klub mojej školy AZS Politechnika (Vysoka śkola technická) v Rzeszove. V tomto krátkom čase, niekoľkých rokov som získala niekoľko madailíi na Majstrovstvách Poľska XC. Bola som aj majsterka a vícemajsterka Poľska v maratóne.

HORAL 2005
alebo
"Ako som skoro skrotil čas"

Z Horala som si spravil vrchol MTB sezóny, tak som sa na to patrične pripravil. Minuloročnú vidlu Axel som poslal dokelu a kúpil poriadnu SID-ku, brzdy Shimano odfajčil a namiesto nich dopredu V-braky a dozadu mechaniku Hayes. Na obutie som použil Continental Explorer 2,1 Supersonic. Hlavné a najpodstatnejšie vylepšenie spočívalo v kúpení tepáka Polar S725. Zvyšok už musela potvrdiť kondička potvrdená prechádzajúcimi akciami.

Rozhovory s organizátormi. – Ivan Zima - Horal

Horalu patrí na Slovensku neoficiálny titul najťažšieho MTB maratónu. Úctyhodné prevýšenie v peknom prostredí Nízkych Tatier robí spolu s hlavným vrcholom Kráľovou Hoľou silnú konkurenciu alpským maratónom.

1. Asi najhorúcejšia téma je termínová kolízia Horala so Slovenským Rajom. Obidva maratóny sa nachádzajú v rovnakom regióne a kolízia uškodí obom. Tušíš, prečo sa organizuje v rovnakom termíne MTB maratón v Slovenskom Raji?
Dalo by sa odpovedať veľmi jednoducho. Nie netuším! Možno by takáto odpoveď bola aj najsprávnejšia. Ten stav je ale natoľko zarážajúci, že by sa žiadalo niečo doplniť. Ale čo? Ja v podstate neviem aké pohnútky môžu niekoho viesť k takémuto kroku. Som si však istý, že to nie je náhoda a tiež som presvedčený, že za tým nie sú pozitívne úmysly. Vyčkajme, čas všetko ukáže.

FUž dlhšie som plánoval túto jazdu a tak som len čakal na vhodnú príležitosť.

Tá prišla tento víkend. Hlavný cieľ bol navštíviť Ilavu, kde som si chcel reklamovať rozpáraný cyklodres s dlhými rukávmi. S majiteľom som sa vopred dohodol, takže nebol problém.

Problém však robilo počasie. Daždivo, chladno, veterno. Ale na sobotu to vyzeralo nádejne. Kúpil som si teda lístok do PB a v sobotu ráno o 5:16 už sedel v rýchliku Goral. Vravel som spriedocovi, že som čakal nákladný vozeň a nie, že budem musieť ísť na koniec súpravy. Sprievodca kukol na mňa a povedal "Ja by som s takým bicyklom do vlaku nešiel".
???
"Veď by som bol rýchlejší ako vlak" :-)
"Aha, no ale nestíhal by som ísť do PB tam aj nazad behom jedného dňa." odpovedal som.
Potom už dali pokoj. :-)

Po minuloročnej premiére tejto akcie a aj mojej účasti na nej som sa rozhodol štartovať aj tento rok. Prvý ročník bol v prostredí, ktoré som poznal dlhé roky. Teraz už mali byť viaceré úseky zmenené na nepoznanie a mali pomaly vymazávať staré spomienky na zalesnené Tatry ... Minulý rok bolo priam ideálne počasie – slnečno, pričom väčšinu otvorených úsekov sme šli po vetre. Bol som zvedavý, aké počasie bude tento rok a akú podobu majú súčasné Tatry.

František Pitko – Jarná Klasika, Slovenský Raj, Okolo Vysokých Tatier

Keď som na oslovil organizátora maratónov Jarnej Klasiky, Slovenského Raja či okolo Vysokých Tatier, Františka Pitka so žiadosťou o rozhovor, prisľúbil ho so slovami, že je za každú vec, ktorá posúva cyklistiku. Jarnú Klasiku ani Slovenský Raj nepoznám ale maratón okolo Vysokých Tatier by som si asi niekedy zajazdil. S rozhovorom na tému cyklistika p. Pitko súhlasil aj s poznámkou, že je za každú aktivitu, ktorá posúva cyklistiku. Veď preto túto sériu rozhovorov robím, nie? :-)

1. Ako ste spokojný s cestným maratónom Okolo Vysokých Tatier (OVK)?
Tento cestný cyklomaratón môže mať dobrú perspektívu. OVT mám na papieri viac ako 5 rokov. Čakalo sa na vstup stredoeuropských štátov do EU, jednak pre symboliku podujatia a jednak na zrušenie niektorých byrokratických prekážok na hraničných prechodoch a mnoho ďalších vecí, ktoré s tým súvisia.

Tuším jediný dôvod, ktorý ma dotiahol na tento maratón bola vidina tomboly, keď bola dosť vysoká pravdepodobnosť získať jeden z bikov série Author. Počet ľudí bol okresaný prlibližne na 150 kusov, takže šance rozhodne vyššie ako keď na nejakom inom maratóne nabehne 500-1000 bikerov a v tobole je len jeden bike.

Ešte ma Miro z Wiky poprosil o pomoc pri zabezpečovaní trate. Na umiestnenie na bedni v sérii už nemám pri tých šarkanoch z KŠK žiadnu šancu, tak prečo nie. Aj tak idem na KV len kvôli vyššie spomenutému dôvodu. :-).

V sobotu ráno dosť teplo a tuším aj dusno. Výšľapom na Kamzík som sa tuším ešte nikdy tak nespotil ako teraz. To sa už priestor registrácie pretekov slušne zapĺňal. Pokecal som si s kamošmi, vynadal im, že neboli v Partizánskom :-), a tak podobne. Potom mi Miro hovorí, že smerovčíci, ktorých vyslal na určené miesto zmätkujú a nevedia, kde sú, aby som vyrazil za nimi a nasmeroval ich tam, kde treba. No dobre. Zapol som Polar a odštartoval som sa sám. Mám 25 minút náskok, hádam dôjdem na Somár skôr ako najrýchlejší. Makal som, čo to dalo, aj som si dosť ponadával na trasu. Všade samé kaluže, popadané konáre. Hlavne brod pri Horvátke by si zaslúžil lepšie označiť prejazd. Dve obrovské mláky plné vody. Bolo treba zosadnúť a opatrne cez naukladané drevá.