Rozhovor s Kájom Poštulkom, hlavný organizátor Author Panda maratón

Panda maratón bol môj prvý, ozajstný organizovaný maratón, na ktorom som sa zúčastnil. Zajazdil som vtedy čas, ktorý som doteraz z najrôznejších príčin neprekonal. :-) Štart bol vtedy v rekreačnom stredisku Čaradice. Pamätný bol pre mnohých hlavne rozsypanými pripínačkami na asfaltovom zjazde z najvyššieho bodu trate a vytraseného zjazdu po lesnej ceste, ktorá pripomínala skôr zjazd po železničných podvaloch. :-)

Odvtedy sa však všeličo zmenilo a zmeny sa nevyhli ani ročníku 2005. Vyspovedal som teda Kája Poštulku, hlavného organizátora Pandy.

1. Ako sa vám podarilo vyriešiť problém s pripínačkami v sezóne 2001? Boli nejaké dohovory obyvateľom?

Na prvý ročník spomíname všetci organizátori veľmi radi, veľa ľudí, pekné počasie, dobrá zábava…

Pripínačky bol problém, ktorý sa nami nijako nedal ovplyvniť, takže sme to zobrali ako fakt a museli sme sa s tým zmieriť. Aj keď sme si od pretekárov vypočuli svoje. Ja a všetci organizátori APM si myslíme, že maratón by mal byť hlavne príležitosťou na stretnutie a zábavu rovnako zmýšľajúcich ľudí a nie boj o sekundy za každú cenu.

Šela maratón patrí k akciám poriadaných v ČR, ktoré sú pre slovenského MTB bikera pomerne dobre dosiahnuteľné. Lipník nad Bečvou je približne 100 km od hraníc SVK. Šela maratón si za niekoľko rokov svojej existencie vybudoval povesť dobre zvládnutého a kvalitného MTB maratónu. K spopularizovaniu iste prispel aj známy hokejový brankár D. Hašek, ktorý štartoval v ročníku 2003. Maratón charakterizuje predovšetkým krásny stredoveký hrad Helfštýn a vynikajúco navrhnutá a zabezpečená trať. O krátky rozhovor som požiadal šéfa maratónu Aleša Procházku.

Viackrát v minulosti som sa od niektorých bikerov dopočul o tomto podujatí, ktoré asi patrí medzi prvé jarné. Dokonca mi známy poslal elektronicky aj kalendár pripravovaných akcií ich cykloklubu na tento rok, takže som sa v prípade priaznivého počasia rozhodol zúčastniť sa. Termín podujatia býva pravidelný, každý rok je ňou tretia aprílová sobota.

Z rozprávania a reportov účastníkov minulých ročníkov som sa dozvedel, že sa jedná o akciu výsostne turistickú, teda turistika na bicykloch, žiadne preteky, či forma krátkeho maratóniku. O tom svedčilo aj zloženie pelotónu v krásne to slnečné aprílové sobotné ráno. Spolu s kamošom, inak profesionálnym hudobníkom, ktorého sa mi podarilo nalomiť na účasť, sme vyrazili z domu už tesne pred ôsmou hodinou. Predsa len, do miesta štartu na Račianskom mýte to máme okolo 20 km. V pohodovom tempe sme sa dostali na miesto štartu, kde stretávam ďalšieho známeho na cestnom bicykli. Ako tak pozerám na vybavenie už prítomných, žiletkárov je tu ako šafránu a ihneď sa mi začína jasnejšie črtať charakter jazdy, ktorá nás čaká. Prevažnú väčšinu tvoria MTBiky odpružené, neodpružené, rôzne crossy, hybridy a iné poštárske bicykle, zato oblečko je u väčšiny cyklistické, prispôsobené predpovedaným vyšším denným teplotám. Vekové kategórie od mladších, cez mladých až po tých skôr narodených. Teda pestré, dokonca registrujem niekoľko športovo vyštafírovaných ženičiek.

V sobotu 16. apríla večer mi volá Medo, že v nedeľu ráno je časovka od Troch Zajacov v Rači na Biely kríž. Hoci som tento rok plánoval ísť na prvú cykloakciu až po maturách, urobil som výnimku, pretože som vedel, že veľa času mi to nezaberie a už dlho som nikde na biku nesúťažil.

Musel som sa pozrieť do starších reportiek, aby som sa uistil, či sme na niektorom turnaji dostali väčšiu nakladačku ako na turnaji Strojtos v Přerově.

Ono sa s tým vlastne dalo aj počítať. Už po miniturnaji v Piešťanoch sa trúsili reči o tom, že dostaneme výprask. Moje obavy narástli po tom, čo som sa dozvedel, že väčšina zúčastnených mužstiev hrá (moravskú) záhorácku či inú amatérsku ligu. Kde by sme už len my mohli na nich vyskakovať?

Dostali sme sa do skupiny, kde hrali okrem nás aj Old Boys a Everes Tršice. Prvý zápas sme hrali o 8 hodine s Old Boys teamom. Hral sa celkom slušný a férový zápas. Nikto z nás tuším nebol starší ako najmladší od súpera. :-)

Na ich prvý gól ešte dokázal náš tretí útok odpovedať. Zo skrumáže vyšiel víťazne Šulo. Naša radosť však netrvala dlho a o chvíľu to už bolo 5:1. Neskôr pridali ďalšie dva a bolo po zápase. Zdalo sa mi, že náš brankár, ktorého zohnal Martin bol nejaký neistý. Dostával góly, ktoré by sa pri troške skúseností dali kryť. S morálkou našej obrany to poriadne zacvičilo.

Pred blížiacim sa turnajom v Přerově nám Gabo vybavil dva priateľské zápasy v Piešťanoch.

Ešte pred tým, než sme išli hrať, som si bol obzrieť ľad a interiér piešťanského štadióna. Po návrate v šatni som chalanom zahlásil, že sa mi zdá ľad menší ako v Ružinove a aj bránky nejaké menšie. Takže by sme mali byť kondične na tom lepšie ako domáci. Gabo mi na otázku, či náhodou nebudeme hrať proti hráčom bez výstroje len s robošskými rukavicami z plátna. Uistil ma, že nie. :-)

Prvý zápas bol s domácimi. Nebola celkom pravda, že hrali s plnou výstrojou. Bol tam tuším jeden hráč s brmbolcovou čiapkou a obranca so šiltovkou rapersky natočenou nabok. :-) No sranda.
Menej srandovné bolo, keď sme už prehrávali 3:0. Hrali sme tak nepochopiteľne k...tsky, až som začal mať pocit, že nás Jozef tým svojim antihokejom definitívne nakazil. Na ten náš hokej sa jednoducho nedalo pozerať. Všetci sme sa ponúkali, nahrávky nula bodov, korčuľovanie nula bodov. Obaja Martinovia boli častejšie na zadku ako na nohách :-). Chýbal nám pokoj na hokejkách. Alebo sme boli tak premotivovaní až sme boli strémovaní. Všimol som si, že ich brankár je nižšej postavy, takže som sa pri každej príležitosti staval pred bránku tak, aby čo najmenej videl.

Cez týždeň sme sa s Mariánom dohodli, že ak bude cez víkend pekné počasie, pôjdeme si zajazdiť.

V sobotu ráno o 9 sme teda vyrazili. Marián s dvojtýždňovým mankom a ja zase s kompletnou svalovicou všetkých končatín z hokeja. Aspoň ju trošku rozjazdím. Za Bratislavou sa začalo počasie pekne ukazovať. Slnko vykuklo a tak sme si to limitovanou rýchlosťou 30 km/h šinuli popri Volkswagenu na Stupavu. V Stupave ne-nor-mál-ne mraky áut. Skoro ako v bratislavskej rannej špičke. :-)

19.9.2004 Pezinok Kučišdorfská dolina - Slovenský pohár v MTBO Pezinok 19.9.2004 10.kolo

Oproti včerajšku je horšie počasie a hmlisto.Dnes je ma programe voľný výber kontrol s hromadným štartom, to som ešte nešiel. Ivan si na mňa brúsi zuby, Roman Kučera špekuluje či má šancu udrieť. Dobre že Openkári ideme na koniec lebo inak by som nepochopil štart. Všetci sa zoraďuju do lajny kde na zem sa opačnou stranou položia mapy. Na pokyn ich každý zoberie, zoberie pero a zakresľuje svoj optimálny postup. Potom mapu treba dať rýchle do mapníka a vyraziť.

18.9.2004 Kučisdorfská dolina - Slovenský pohár v MTBO Pezinok 18.9.2004 9.kolo

Keď som sa začiatkom roka dozvedel že budú cykloorienťáky v Pezinku, potešil som sa a rozhodol že keď bude aké také počasie, pôjdem. Keď prišiel deň D som aj tak musel spraviť. Autom som sa bol zaregistrovať ako aj Romana Kučeru a novica v MTBO Ivana Červenku a poobede ma čakal štart. Prihlásili sme sa do kategórie Open aby sme sa my traja mohli porovnať a navyše sa mi iná kategória ponúkala len elitná čo som zasa považoval za príliš. Jednalo sa o krátke trate takže som aj tajne dúfal v slušné postavenie medzi prišelcami.
Poobede som tam prišiel aj s Ivanom a trošku sme ho oboznamovali s pravidlami a systémom ako to na MTBO chodí. Síce tvrdil že je to jasné ale nám bolo jasné že mu to nie je až také jasné.
Presunuli sme sa na miesto štartu a tam ešte do neho trocha hustili štýl štartu.

Tuším prvýkrát bola dátumová tradícia časovky z Neštichu na meteostanicu Malý Javorník, porušená. Termín sa zo soboty presunul na stredu.

Mal som za posledných pár týždňov bikovania plné zuby-nechty. Prakticky od 28. augusta každý deň na bicykli. Depka začala 11 septembra po Trnavskej časovke. Nečudo, že sa mi už ani na túto časovku veľmi nechcelo. Čo už však človek pre zachovanie tradície neurobí, že?

Tak som sa teda znovu vybral do Sv. Jura, časti Neštich, aby som sa prihlásil na štart. Pri nadjazde som sa pripojil k Jurovi, ktorý si zobral svoj hybridný cesťáčik. Slicky si nafúkal natvrdovku ako som si všimol. Dnes mu to asi pôjde ako na koľajnici. :-)

Na štarte pri registrácii nás už čakala neskutočná šóra. Rada nadržaných bikerov, jak keby to bola časovka dole kopcom. Zdá sa, že asi padne účastnícky rekord. Každým rokom poznávam čoraz viac bikerov. Ani nestíham všetkých registrovať a zdraviť. :-)
Prihlásil som Duchnu, Petra a potom aj seba. Za mnou pôjdu Stanka, Juro a Tomáš. No tak to teda bude motivácia. Tomáš mávol rukou nad mojím náskokom. To som zvedavý, kde ma ten opáli.