Neviem, ako to tí sereďáci robia s tým počasím ale toto už nemôže byť náhoda. 4 ročník a znovu slnečno, teplo. Teplo, ba až horúco bolo v cieli určite aj organizátorom.
Vôbec sa nečudujem, že na tento maratón nechcú chodiť rekreační hobbíci, lebo držať krok s chrtmi na kopcovitom maratóne nie je žiadna brnkačka. Takže idú väčšinou len tí, ktorí sú vopred zmierení s tým, že väčšinu trasy pôjdu sami, nanajvýš v maličkom balíku s kamarátom, či dvoma.

Ani som veľmi neplánoval druhú jar ale aj tak dobre. Vhod mi prišla aj dovolenka. V stredu som sa dozvedel, že pôjdeme zajtra do Lučenca. Tak som naložil do auta aj bicykel. Vyklopil Zdenku pred firmou a uháňal k príbuzným sa prezliecť a vyraziť. Chcel som ochutnať miestnu kyselku pri Poltári. Dávnejšie mi zachutila, tak by bolo dobré vedieť, kde sa nachádza prameň.

Ja naozaj neviem, prečo si na starobu na sebe pácham takéto sado-maso. Pôvodne som chcel túto reportku začať akože vtipnou vetou, že dosť bolo behania, korčuľovania, lyžovania a iných doplnkových športov, začala sezóna žiletiek!!! Teraz rozmýšľam, že nechám žiletky pekne krásne zošrotovať, kúpim za to číňany a začnem za niekým behať.

Počasie sa na tieto Veľkonočné sviatky celkom pekne upratalo tak, aby sa dalo aspoň trochu normálne jazdiť. Vhod mi do toho prišiel aj fakt, že som si mohol ako základný stan rozbaliť u sestry v baraku pri Liptovskom Mikuláši. Ako stvorené na výjazdy do jazditeľného okolia ako Orava, Pohronie či Považie. Upravil som podla toho aj plán výjazdov pre tento rok.

 

Z rodinnej dovolenky v Bystrej v Nízkych Tatrách som sa rozhodol spraviť si cyklodovolenku. Predsa len, rád by som pojazdil konečne aj iné terény, ako len okolie Pezinka a zároveň sa otestoval vo väčších kopcoch, keďže u nás je to s nimi „slabota“ :-). Juro sa ešte na poslednú chvíľu rozhodol, že pôjde s nami aspoň na víkend a nahovoril ma, nech s ním prídem do cieľa na biku. Rozumej prekonať 270 km za deň, hoci môj doterajší osobák je niečo cez 180 km.

 

Po minuloročnej akcii s partiou na chate na Českých hraniciach som sa už nevedel tento rok dočkať podobnej akcie, ktorá sa konala v Habovke pod Západnými Tatrami. Takže minulý rok som pojazdil České pohraničie, tento rok to bude Orava :-). A samozrejme cesta z Pezinka do Habovky a späť na bicykli.

Iba pár týždňov dozadu som absolvoval prvý výlet nad 270 km za deň. Hoci je Habovka z Pezinka vzdialená v podstate rovnakú vzdialenosť, netrúfam si to prejsť za 1 deň. To znamená vybaviť kdesi v strede trasy dáke ubytko. To sa podarí Paťovi, ktorý síce nie je pravidelný cyklista, ale trasu Pezinok-Habovka chce absolvovať so mnou na vlastný pohon, tak ako minulý rok. Juro plánoval ísť tiež s nami, ale v piatok musí byť v robote, čiže spraví celú trasu za 1 deň :-). Ešte aj batožina na celý týždeň sa nám vezie autom, takže nám stačí zobrať len pár vecí na cestu. Veľkým otáznikom ostáva až do odchodu počasie. Pár dní pred odchodom sa začína zhoršovať a predpoveď je veľmi negatívna. To som ešte netušil, že to bude jedna z mojich najúspešnejších „cyklodovoleniek“ :-)

Na tomto podujatí som bol prvý krát. Predchádzajúce ročníky, ktoré sa ešte jazdili pod iným názvom, som systematicky odignoroval, lebo nemám rád ani kopce ani časovky, posledné 2 roky som už aj chcel ísť, ale raz ma skolila choroba a raz sa mi nepozdávalo počasie. Tento rok to vyzeralo nádejne, ráno bolo síce iba necyklistických 7 stupňov, ale po predchádzajúcich daždivých dňoch sa konečne ukazoval jeden pekný slnečný. Natiahol som na seba všetko čo skriňa ponúkla a pomaličky sa presunul do Jura. A naozaj pomaličky, na tých 17km som mal priemerku 23, len aby som sa čo najmenej spotil a aj ušetril sily na jeden zo svojich ďalších heroických výkonov :-)) Na štarte sa z našej partie zišla hviezdna zostava – ostrieľaný harcovník Dušan, čerstvý medailista z Makada Medo, dolomitmi zocelený Palo a ako morálna podpora sa zastavil aj Peter, vďaka ktorému máme zopár pekných akčných fotiek z trasy aj cieľa.

Ružinovská časovka v rámci hodov bola celkom zaujímavá akcia, ktorá sa navyše konala za celkom pekného počasia, čo inak koncom septembra nebýva úplne samozrejmé. Akciu zorganizoval cykloobchod GreenBike v spolupráci s mestskou časťou Ružinov, čo predpokladalo výdatnejšiu podporu pri zabezpečovaní nerušeného priebehu pretekov.

Definitívne rozhodnutie zúčastniť sa maratónu Eddy Merckx Classic 2008 ktorý sa konal v Rakúsku pod záštitou Eddyho Merckxa padlo vo štvrtok 4.9.2008 na poslednú chvíľu, lebo počasie na nedeľu nevyzeralo priaznivo. Na rôznych meteoserveroch boli rôzne predpovede, od polojasno až po celodenný dážď. Rozhodli sme sa počasie risknúť a vyrazili v ústrety novému dobrodružstvu. Nakoniec sme vyrazili na dvoch autách štyria sportreporťáci, ja a Rasťo Trubač, Jaro Veselovský a  „rakušák“ Dušan Hodúr. Hranice sme prekročili okolo 16:30 s tým, že by sme mali tesne po západe slnka, čiže ešte za akého-takého denného svetla doraziť do kempu v mestečku Seekirchen am Wallersee, ktorý našiel na internete Dušky.

Eddy Merckx je cyklistická legenda a ja som jazdil v rovnakom pelotóne ako on !!! Viac by som už snáď ani nemusel písať, pretože tromfnúť tento pocit sa mi už nepodarí :-) Keď som zistil, že maratón Eddy Merckx Classic je v rovnakom termíne ako preteky vo Wildone, rozhodovanie kam ísť bolo veľmi jednoduché. Podobne zrejme rozmýšľal aj Rasťo, lebo som ho vôbec nemusel presviedčať, a do partie sa ešte pridali Jaro a Ivan. Pôvodne som si myslel, že už tradične pôjdem sám, preto ma táto spoločnosť potešila, človek sa má aspoň s kým porozprávať a je aj viacej srandy. Prvú som zažil hneď cestou do Rakúska, s Jarom sa nám podarilo vyraziť z Pezinka trocha skôr a Rasťo s Ivanom nás dobehli až na diaľnici kúsok za Viedňou. Pri rýchlosti 130km/h sme sa im rôznymi posunkami snažili naznačiť, že sa chceme zastaviť na najbližšom parkovisku. Totálna ignorácia bez odozvy. Tak som Jarovi navrhol, nech im prstami ukáže písmeno P, ako parkovisko. Odpoveďou bol Rasťov zdvihnutý prostredník. Celkom som to nepochopil, ale keď sme nejakým zázrakom odbočili na parkovisko, prišlo vysvetlenie. Jaro im ževraj neukazoval P, ale kosoštvorec :-)) On sa síce dušoval, že auto nadskočilo na hrbole a preto mu to nevyšlo, ale ruku do ohňa by som za to nedal. Jedno je isté, ak by som sa niekedy potreboval porozprávať s hluchonemým, Jara si ako tlmočníka určite nezavolám :-)